Tri veľké svetové náboženstvá – židovské, kresťanské a islam, vyznávajú vieru v jedného Boha. Všetky majú svoj pôvod v arabskej oblasti.

Na počiatku jedného z nich stál chudobný pastier tiav, ktorý ešte ako dieťa stratil rodičov a ostal sirotou. Vyrastal u strýka ako analfabet, čítať a písať sa naučil až ako dospelý. Dlho slúžil u starej vdovy, a keď mal 24 rokov, dokonca sa s ňou oženil. Aj keď už netrpel núdzu, predsa veľmi citlivo vnímal biedu chudobných, nespravodlivosť vládcov a nezmyselnosť života, ktorý je riadený len peniazmi a mocou.

Trápila ho otázka, prečo Arabi, ktorí sú tiež Abrahámovými potomkami, nemajú jednotnú vieru, ktorá by ich viedla v živote tak ako Židov. Často o tom premýšľal ukrytý v tichu jaskyne v horách. Keď mal 40 rokov, dostal vraj videnie. Bol presvedčený, že sám anjel Gabriel sa mu zjavil a poveril ho, aby sa stal Božím poslom a založil nové náboženstvo.

Arabov, ktorí dovtedy uctievali veľa bôžikov a modiel, vyzval, aby sa toho vzdali a uctievali jediného pravého Boha Stvoriteľa. Žiadal oslobodiť otrokov a prestať zabíjať prvorodené dcéry. Arabi totiž chceli, aby prvorodený bol vždy chlapec. Neskôr vyzýval k ohľaduplnosti voči chudobným. Najprv sa mu posmievali, veď trpel záchvatmi epilepsie, čo vtedy považovali za prejavy bláznovstva. Utiekol a usadil sa v meste Medina. Žilo tam veľa Židov, čo bol dobrý predpoklad na prijatie viery v jedného Boha. Počet jeho stúpencov stále rástol. V roku 630 sa vracia späť, aby obkľúčil posvätný čierny kameň kába (zrejme meteorit), ktorý všetci Arabi majú vo veľkej úcte.

Svoje náboženstvo nariadil šíriť „ohňom aj mečom“. Učil, že tí, ktorí padnú vo „svätej vojne“, idú priamo do nebeského raja. Dnes má toto náboženstvo, na počiatku ktorého stál chudobný pastier tiav a sirota, 500 miliónov stúpencov a je druhým najväčším náboženstvom sveta.

Tento slávny zakladateľ sa volal MUHAMMAD


Zdieľať: