Istá žena, ktorá bola na dovolenke vo Švajčiarsku, raz na prechádzke narazila na salaš. Aj keď sa trochu bála, predsa len nakoniec vstúpila dnu. Uvidela pastiera, ako sedí na zemi a jeho stádo okolo neho. Pri ňom ležala na kope slamy jedna ovečka. Zdalo sa, akoby ju niečo bolelo. Keď sa žena prizrela lepšie, zistila, že jednu nohu má zlomenú. Veľmi s ňou súcitila, preto sa spýtala pastiera, čo sa jej stalo.

„Ja som jej to urobil,“ povedal pastier veľmi smutne a potom vysvetlil: „Zo všetkých oviec v stáde bola táto ovečka najneposlušnejšia a najspurnejšia. Vôbec si nevšímala môj hlas a nešla za mnou, keď som stádo viedol na pastvu. Niekoľkokrát zablúdila a zašla až na okraj strmého zrázu. Nielenže ona bola neposlušná, ale aj iné ovce zvádzala na zlé chodníky. Zo skúsenosti s takými ovečkami som vedel, že inú možnosť nemám, preto som jej zlomil nohu.

Keď som jej na druhý deň doniesol jedlo, chcela ma pohrýzť. Nechal som ju preto niekoľko dní osamote. Po niekoľkých dňoch som sa k nej vrátil. S radosťou sa najedla, olizovala mi ruku a ako len mohla mi dávala najavo svoju poslušnosť a lásku.

Keď sa uzdraví, bude príkladom pre celé moje stádo. Ani jedna ovečka nebude na môj hlas reagovať tak pohotovo a nepôjde tak blízko popri mne, ako táto. Už nebude iné ovečky odvádzať preč zo stáda, ale bude príkladom vernosti a poslušnosti. Jednoducho, jej život sa celkom zmení. Vďaka bolesti sa naučí poslúchať a milovať.“

Zdieľať tento príbeh: