„Nebolo vidieť žiadne trosky. Vlny doslova pohltili všetky obydlia.“ Takto opísal skazu ostrova Krakatau, nachádzajúceho sa v prielive medzi Jávou a Sumatrou, očitý svedok. Ostrov sa 27. augusta 1883 po výbuchu sopky prepadol do mora a 36 000 obyvateľov zahynulo. Burácanie vulkánu bolo počuť do vzdialenosti 4 800 kilometrov.

Skaza Krakatau (v dnešnej Indonézii) bola pravdepodobne najväčším známym výbuchom sopky v moderných dejinách ľudstva. Stalo sa to, ako to pri podobných udalostiach býva, takmer nečakane. Obyvatelia až do posledných dní netušili, čo im hrozí. 820 metrov vysoký kopec, najvyšší bod ostrova, nikoho neznepokojoval. Posledná erupcia sa vyskytla v roku 1680 a ľudia si mysleli, že sopka je vyhasnutá. Občasné otrasy zeme považovali za bežný jav, na ktorý si za tie roky zvykli. Hoci sa 20. mája 1883 vulkán prebudil a sopečný kužeľ začal chrliť lávu, miestnych obyvateľov to ešte vždy neznepokojovalo. Májový výbuch čoskoro doznel a niekoľko ďalších erupcií malo menší rozsah. Bola to však len príprava na augustovú katastrofu.

Už 26. augusta 1883 o 13. hodine zaznel na ostrove ohlušujúci výbuch. O hodinu neskôr sa oblak popola vznášal vo výške 27 kilometrov. Časť obyvateľstva v panike vyplávala na more. Mnohí si mysleli, že nastal koniec sveta. Na druhý deň ďalší obrovský výbuch rozmetal ostrov na kusy. Asi dve tretiny sa prepadli do mora. Do výšky 55 km bolo vymrštených asi 19 kubických kilometrov horniny rozdrvenej na prach. V oblasti širokej 280 km sa rozprestrela úplná tma. Erupcia zničila tristo dedín na ostrove a domy sa rozpadali ešte vo vzdialenosti 160 km od sopky. Nárazová vlna obletela sedemkrát okolo Zeme a obrovské tsunami vysoké 40 metrov, vytvorené podmorským kráterom, ktorý zostal po ostrove, vyrazilo od epicentra rýchlosťou 1 100 km za hodinu a úplne zničilo susedné ostrovy. Vlnu zaznamenali až na Havajských ostrovoch.

Život na našej zemi je veľmi neistý a riskantný. Si na to pripravený?


Zdieľať: