Peter bol náladový chlapec. Otec mu dal balík klincov a povedal mu, že vždy, keď bude mať zlú náladu, nech zatlčie jeden klinec vzadu do plota. Prvý deň ich Peter zatĺkol 37. Postupne sa však počet klincov znižoval. Peter zistil, že je ľahšie nenahnevať sa, ako zatĺkať klince do dreveného plota.

Konečne nastal ten deň, keď Peter ani raz nestratil trpezlivosť. Keď to povedal otcovi, otec mu navrhol, aby zakaždým, keď sa ovládne, jeden klinec z plota vytiahol. Dni plynuli a Peter konečne mohol otcovi povedať, že už v plote nie je ani jeden klinec.

Otec vzal Petra za ruku a spolu šli k plotu. Povedal mu:

„Urobil si to dobre, syn môj, ale pozri sa na tie diery v plote. Už nikdy nebude taký, aký bol. Slová, ktoré v hneve vyslovíš, zanechajú podobné jazvy. Keď niekoho poraníš nožom, aj keď nôž odložíš, rana zostane, nech by si sa ospravedlnil hoci stokrát. Jazykom môžeš poraniť podobne.“

Priatelia sú ako vzácne drahokamy. Môžu sa na teba usmiať a povzbudiť ťa k úspechu. Sú ochotní počúvať ťa, pochváliť a kedykoľvek ti otvoriť svoje srdce.


Zdieľať: