Jej otec bol fyzik na varšavskom gymnáziu. Najprv sa stala vychovávateľkou, aby jej sestra mohla študovať. Keď sa sestra stala lekárkou, začala študovať ona. Mala vtedy už 25 rokov. Venovala sa štúdiu fyziky a chémie. Nemala peniaze ani čas, aby si varila a tak jedla len sucháre a ovocie. Pracovala do úplného vyčerpania. Držala ju jej nezlomná vôľa. Na univerzite si všimli jej obrovské nadanie. Dala si za cieľ vybádať rádioaktívne prvky.

Najprv sa zoznámila s manželom Pierrom, ktorý bol už vtedy uznávaným fyzikom. Krátko po narodení prvej dcéry začala experimentovať s rôznymi minerálmi a došla k presvedčeniu, že novo objavené žiarenie musí vychádzať z dosiaľ neobjavených prvkov. Vtedy si s manželom uvedomili, že stoja na prahu veľkého vedeckého objavu.

Nemali poriadne laboratórium, žiadne prístroje ani peniaze – len holé ruky a nezlomnú vôľu odhaliť toto tajomstvo. Pracovali v starej, studenej kôlni. Napriek tomu sa im podarilo objaviť nový prvok, ktorý nazvala na počesť svojej poľskej vlasti poloniom. Bolo to v roku 1889.

Onedlho sa im podarilo dokázať existenciu druhého rádioaktívneho prvku – rádia. K tomu, aby získali jeden jediný gram tohto prvku, museli s obrovským úsilím spracovať osem ton uránovej rudy.

S úžasom a dojatím sedeli večer vo svojej kôlni, ktorá nebola osvetlená ničím iným než žiarivými lúčmi vychádzajúcimi z rádioaktívnych látok. Konečne mohli svetu dokázať, že rádium existuje.

Stáli však pred ťažkým rozhodnutím. Majú si túto metódu nechať pre seba a dať ju patentovať? Majú na svojom objave konečne zbohatnúť, alebo sa navždy vzdať materiálneho zisku? Rozhodli sa pre to druhé. Obetovali obrovský majetok, ktorý sa im ponúkal – a zostali chudobní.

V roku 1903 im bola udelená Nobelova cena za fyziku. Za získanú peňažnú odmenu si mohli kúpiť potrebné prístroje a táto skromná žena, objaviteľka rádia, ktorého jeden gram stojí štvrť milióna dolárov, si mohla dopriať prvý „luxus“ vo svojom živote – kúpeľňu.

Na vlastných rukách, pokrytých jazvami po spáleninách, zistili, že rádium ničí tkanivo. Keď lekári začali bojovať proti hlavnému nepriateľovi človeka – rakovine, nechal si jej manžel vykonávať prvé pokusy na sebe. Objav liečivej sily rádia znamenal pre týchto manželov vrchol ich životného úsilia. Stále si kládli otázku, či je ľudstvo dosť vyspelé, aby z toho malo úžitok. Uvedomovali si totiž, aké nebezpečné by bolo, keby sa tento prvok dostal do rúk zločincov. Láskavý údel ich ušetril od toho, že sa nemuseli dožiť dňa, keď prvá atómová bomba, vyvinutá na základe ich životného diela, zničila nepredstaviteľný počet ľudských životov.

V roku 1911 jej bola druhýkrát udelená Nobelova cena, tentoraz za chémiu. Ako prvý vedec na svete získala Nobelovu cenu v dvoch rôznych odboroch. Podarilo sa jej získať prvok rádium v čistej podobe.

Záhadný rozklad krvi ukončil v roku 1934 jej život. Rádium si našlo svoju obeť.

Nemala zmysel a čas pre pocty a ocenenia. Skrývala sa pred svetom a stále viac sa bála ľudí. Žila len pre svoju prácu.

Albert Einstein o nej povedal: „Madame je jedinou zo všetkých známych osobností, ktorú si sláva nedokázala podmaniť.“

Táto významná objaviteľka a vedkyňa sa volala MARIA CURIE


Zdieľať: