Neskoro v noci ktosi zabúchal na dvere.

„Seňorita! Seňorita!“ kričal nejaký hlas.

Betty sa zobudila z hlbokého spánku, schmatla šaty a vybrala sa k dverám. „Čo sa stalo?“ zavolala.

„Tu je seňor Quiňones. Maruja má problémy. Myslím, že umiera. Poďte a pomôžte,“ znela odpoveď.

Betty sa zamračila. Vedela, že žena seňora Quiňones bola tehotná. To veru nebola práca pre lingvistku. „Choďte a zobuďte seňoritu Barbaru,“ zakričala späť. „Ona vám pomôže lepšie ako ja.“ Barbara Johnsonová bola v Anglicku pôrodnou asistentkou.

„Už som s ňou hovoril. Už ide, ale povedala mi, aby som prišiel a zavolal vás, aby ste jej pomohli,“ ozval sa hlas z tmy.

„Počkajte chvíľku,“ zavolala Betty a ponáhľala sa do svojej izby obliecť.

O chvíľu už svižne kráčala k domu Quiňonesových pripravená urobiť všetko, čo bude v jej silách, aby pomohla Barbare. Modlila sa za pochodu. Maruja Quiňonesová čakala svoje desiate alebo dvanáste dieťa. Už stratila prehľad. Vedela, že Barbara bola pri pôrode Marujinho posledného dieťaťa a veci sa vyvíjali veľmi zle. Bábätko zomrelo a Barbara jasne Maruji a jej manželovi vysvetlila, že nijaké ďalšie deti už neodrodí. Maruja potrebovala ísť do nemocnice, kde boli doktori a nástroje, ktoré by zabezpečili bezpečný pôrod. Bolo však zrejmé, že Quiňonesoví radu misionárky neposlúchli.


Zdieľať: