„Z toho bude poriadna bitka,“ šepkal jeden z chlapcov svojmu kamarátovi, ktorý súhlasne prikyvoval hlavou. Na lúke pred veľkou automobilkou obklopoval dvoch chlapcov, ktorí si so zaťatými päsťami hľadeli bojovne do očí, celý húf ďalších.

Dôvod ich sporu bol naozaj vážny. Menší Benito bol synom vrátnika z automobilky Lanchetti a druhý synom vedúceho dielne z konkurenčnej továrne H. B. Buchard. Obaja mali rozdielne názory na výrobky svojich tovární a na výsledky medzinárodných pretekov, ktoré budú v nedeľu.

„Hovorím ti Benito, že náš Gariola to vášmu Albertínimu riadne ukáže! Kde sa hrabete s tými vašimi rachotinami!“

„A ja hovorím, že váš tlstý Gariola to dostane o celé jedno kolo,“ protestoval Benito. Chcete vedieť výsledok sporu? Pekná modrina na pravom oku menšieho Benita.

Benito sa vrátil späť do továrne. Popri vrátnici prekĺzol, aby otec nezbadal modrinu, ktorú utŕžil pre česť svojho pretekára. Na dvore stálo pretekárske auto, okolo ktorého pobehovalo niekoľko mechanikov a dokončovalo posledné prípravy na veľké preteky. Továrenský pretekár Albertini sa prizeral.

„Pozrime sa, Benito, prišiel si nám pomôcť? Kto ťa tak doriadil, chlapče? Ty si sa bil, však?“ Mechanici na čele s Albertinim obstúpili chlapca.

„Ten chlapec od Buchardovcov tvrdil, že naše autá sú rachotiny a že vám to, pán Albertini, ich pretekár Gariola ukáže. Tak som sa vás zastal. Ale ten chlapec bol silnejší a väčší…“ vysvetľoval Benito. Mechanici sa hlučne smiali.

„Chlapci, nesmejte sa. Mali by ste mu naopak poďakovať, že sa zastal vašej práce.“ Potom sa Albertini obrátil k Benitovi: „Ty naozaj veríš, že zvíťazím? Dobre, tak to sa musím snažiť, aby som ťa nesklamal.“

Nastal deň veľkých pretekov. Už počas tréningu sa ukázalo, že Gariola má naozaj dobré auto. Zvlášť v jazde do kopca bolo rýchlejšie. Teda pôjde o to, kto bude mať viac odvahy rozbehnúť to dolu kopcom. Tisíce divákov sa zhromaždili pozdĺž trate. Pretekárska dráha merala 10 km. Pôjde sa 10 okruhov. Autá všetkých svetových značiek stáli pripravené a mechanici robili posledné prípravy na štart.

Benito, ktorého oko bolo ešte stále ozdobené modrinou, stál pri stane s náhradnými pneumatikami, zásobou benzínu, oleja a súčiastok. Na stane bol veľký nápis Lanchetti. Taký istý nápis mali aj mechanici na svojich kombinézach. Na zemi ležali tabuľky s číslami od 1 do 10, ktorými počas pretekov ukazujú pretekárovi, koľké kolo prechádza.

Hlučná dychová hudba dohrala pochod. Nastalo ticho. Každý napäto očakáva hlásenie rozhlasu. „Haló, haló. Otvárame dnešné preteky o veľkú cenu Talianska. Na štarte je 12 automobilov. Preteky majú 10 kôl. Víťaz obdrží cenu 100 000 lír. Pozor, autá už štartujú motory, posledné pokyny. Na štartovnom poli máme aj dve talianske vozidlá – Lanchetti, ktoré riadi skúsený Albertini – a Buchard, ktorý riadi minuloročný víťaz Gariola. Práve teraz dostali vozidlá pokyn na štart a vyrazili na trať. Prvé vyštartovalo vozidlo anglickej značky, za ním tesne Gariola a vozidlá sa už rútia do prvej zákruty. Prepíname na druhé komentátorské stanovisko!“

„Haló, haló, tu je druhý úsek. Prvé vozidlo práve vletelo do nebezpečnej zákruty, od zadných kolies mu odletuje množstvo piesku. Už je tu aj druhý pretekár. Kto je to? Áno, náš automobil Buchard riadený Gariolom. Len tak tak, že nevrazil do ochrannej bariéry z vriec piesku. Obe vozidlá vchádzajú na úsek, kde dráha prudko stúpa. Gariola doťahuje Angličana a predbieha ho! Teraz sa okolo nášho stanoviska mihol s číslom 6 Albertini na Lanchetti…“

Za veľkého napätia preteky pokračovali kolo za kolom. V siedmom kole už bezpečne viedol Gariola. Albertini mal stratu pol kola. V depe Lanchetti bola stiesnená nálada. „Je to zlé. Ôsme kolo a stále rovnaký rozdiel. Už ho nedotiahne,“ sklamane povedal jeden z mechanikov. Vzal do ruky tabuľku s číslom 9 a pripravil sa, aby ju mohol ukázať Albertinimu.

Auto za autom burácali okolo. Albertini prešiel ako piaty. Benita si nikto nevšímal. Sedel na kanistri benzínu, držal si vreckovku na boľavom oku a plakal, áno plakal! Ako by aj neplakal. Veď Albertini je piaty!

Albertini zatiaľ riadil svoje auto a pohľad upieral striedavo na trať a na tachometer. Čo je to dnes so mnou? Som akýsi nesvoj. Niečo mi chýba. Nemôžem dostať ani auto, ani seba do tempa! Koľko kôl som už vlastne prešiel? Čo mi to ukazovali? Musím sa sústrediť, musím!

Naše depo. Ktože mi to ukazuje číslo? Benito! Albertini zbadal na okamih jeho drobnú tvár. Všimol si, ako v ľavej ruke drží číslo 10 – posledné kolo! A v pravej? Bielu vreckovku pritlačenú na oko! Albertinimu preletela hlavou myšlienka: Benito! Ten malý chlapec, syn vrátnika sa bil, pretože mi veril. Och, už viem, čo mi to dnes chýbalo. Vďaka Benito! Viera! Viera vo svoje schopnosti! Jeho noha vzápätí šliapla riadne na plyn.

„Haló, haló. Tu je úsek číslo jeden. Teraz sa k nám rúti číslo 6. Albertini práve nasadil tempo. Motor jeho Lanchetty je v plných otáčkach, reve ako siréna. Bude musieť ubrať, pretože sa blíži k úseku, kde má trať značné klesanie. Ale on neuberá. Rúti sa vpred a práve predbehol auto s číslom dva, znovu predbieha, už je tretí. Čo, Albertini nevidí? Rúti sa ďalej v plnej rýchlosti. Rozpútava sa zúrivý boj o druhé miesto. Pozoor!! Vozidlo Angličana, ktorý sa nechce dať predbehnúť sa dostáva do šmyku, vodič sa snaží vyrovnať… márne. Vozidlo sa stavia naprieč dráhy, Albertini len tak, tak prekĺzol… anglické auto padá do priekopy, niekoľkokrát sa prevracia hore kolesami, ľudia sa zbiehajú k prevrátenému autu.“

„Haló, haló, tu je druhý úsek. Rúti sa k nám Gariola. Niekto sa k nemu nebezpečne približuje. Je to možné? Albertini!“

„Haló tu je pozorovacie stanovisko priamo pri hlavnej tribúne. O niekoľko sekúnd budú ukončené preteky a víťazom bude určite Gariola, ktorý už niekoľko kôl vedie so značným náskokom. Už sa nám aj objavil v cieľovej rovinke. Ale čo je to? Niekto ho vážne ohrozuje! Číslo 6, Albertini! Niečo podobné sme ešte na tejto pretekárskej trati nevideli! Albertini v poslednom kole vyrovnal značný náskok Gariolu! Obe vozidlá sú teraz bok po boku už len niekoľko stoviek metrov od cieľovej čiary. Diváci vzrušene vstávajú zo svojich miest – a už je to tu! Albertini na vozidle Lanchetti víťazí len o dĺžku svojho auta. Získava zlatý pohár a cenu 100 000 lír. Albertini teraz odbočuje do depa svojej značky, búrlivo vítaný svojimi mechanikmi a nadšene pozdravovaný – a nejaký chlapec tam dokonca od radosti robí kotrmelce…“


Zdieľať: