
To sa musí uznať. Láska je veľký majster – učí nás byť tým, čím sme nikdy neboli.
Prečo to ľudia robia?
Pasang Dava Láma bol jedným z najodvážnejších šerpov v Himalájach. Roku 1954 prišla pod vrch Čho Oju nezvyčajne malá horolezecká expedícia. Viedol ju Herbert Tichy. Passang Dava viedol skupinu šerpov. Prvý pokus o pokorenie vrcholu sa nepodaril. Zahnal ich náhly zvrat počasia a Tichemu omrzli ruky, keď sa vo víchrici snažil zachrániť stan šerpov. No muži sa nevzdali. Keď sa počasie umúdrilo, uskutočnili ďalší pokus.
Herbert Tichy, Sepp Jőchler a Pasang Dava sú v poslednom tábore vo výške 7800 m. Rozhodli sa pre útok na vrchol bez ďalšieho tábora. Už nemajú čas na jeho vybudovanie. Tichy sa rozhoduje ísť na vrchol aj napriek omrzlinám. 19. októbra traja priatelia dosahujú ako prví vrchol Čho Oju (8 201 m). Tichy povedal: „Na vrchole sme prežívali pocit harmónie a šťastia, aký sme nikdy predtým nepoznali. Ten pocit prevýšil aj cenu niekoľkých omrznutých prstov.“
Pasang Dava bol v tejto expedícii mimoriadne aktívny. Staral sa o šerpov, neúnavne nosil náklady a jednoznačne dával všetkým najavo, že musí byť členom vrcholového družstva. Až neskôr sa ukázalo prečo. Tesne pred expedíciou sa v rodnej dedine zahľadel do jednej dievčiny. Jej rodičia však, podľa zvykov tohto kraja, od neho požadovali za svoju dcéru vysoké výkupné. To sa mu nepozdávalo. Rodičom dievčaťa dal preto takýto návrh: „Ak vystúpim na Čho Oju, dáte mi dcéru zadarmo! Ak nie, necháte si ju a ja vám zaplatím tisíc rupií odškodného!“ Rodičia súhlasili.
Láska naozaj dokáže motivovať k neopakovateľným výkonom. Nie nadarmo sa hovorí, že aj hory prenáša!