
autor fotografie: Jozef Plachý |
V človeku je nekonečná priepasť a chce ju zaplniť konečnými vecami. Pritom ju môže naplniť len Boh, lebo je nekonečný.
Rozhodnutie
Valter, mladý Juhoameričan zo zámožnej rodiny, bol ako chlapec veľmi zbožný. Ale keď dospieval, nepáčil sa mu život a pokrytectvo mnohých cirkevníkov. Nechal vieru a stal sa ateistom.
Teraz sedel pri písacom stole a rozmýšľal. Zrazu mu napadla otázka: „Prečo si ateista?“ Poznal už veľa argumentov, ale neboli celkom presvedčivé.
„Prečo si ateista?“ otázka sa v mysli vynárala stále znovu. „Môžeš dokázať, že Boh neexistuje? To, že ty si sa s ním nestretol, nedokazuje, že neexistuje. Čo keď si ho prestal hľadať príliš skoro?“
Valter rozmýšľal. Myslieť si, že svet vznikol sám od seba, považoval za hlúposť. Po dlhých úvahách dospel k rozhodnutiu, že bude vážne hľadať Boha. Dlho sa zbytočne snažil nájsť istotu a pokoj rôznymi náboženskými cvičeniami, rituálmi a poučkami. Potom sa stretol s kazateľom, ktorému položil otázku: „Povedzte mi, prosím vás, či máte v srdci pokoj. Prosím, povedzte mi pravdu, aby som nebol opäť sklamaný.“
Kazateľ odpovedal: „Nechcem s vami diskutovať o teologických otázkach. Ale poviem vám, čo som prežil. Pred mnohými rokmi som prišiel s ťarchou svojich hriechov a so srdcom plným nepokoja k Ježišovi. Vyznal som mu svoje hriechy. A on mi ich všetky odpustil. Teraz mám pokoj a istotu spasenia. Pre vás chce urobiť to isté.“
Potom si obaja kľakli a modlili sa.