Valter, mladý Juhoameričan zo zámožnej rodiny, bol ako chlapec veľmi zbožný. Ale keď dospieval, nepáčil sa mu život a pokrytectvo mnohých cirkevníkov. Nechal vieru a stal sa ateistom.

Teraz sedel pri písacom stole a rozmýšľal. Zrazu mu napadla otázka: „Prečo si ateista?“ Poznal už veľa argumentov, ale neboli celkom presvedčivé.

„Prečo si ateista?“ otázka sa v mysli vynárala stále znovu. „Môžeš dokázať, že Boh neexistuje? To, že ty si sa s ním nestretol, nedokazuje, že neexistuje. Čo keď si ho prestal hľadať príliš skoro?“

Valter rozmýšľal. Myslieť si, že svet vznikol sám od seba, považoval za hlúposť. Po dlhých úvahách dospel k rozhodnutiu, že bude vážne hľadať Boha. Dlho sa zbytočne snažil nájsť istotu a pokoj rôznymi náboženskými cvičeniami, rituálmi a poučkami. Potom sa stretol s kazateľom, ktorému položil otázku: „Povedzte mi, prosím vás, či máte v srdci pokoj. Prosím, povedzte mi pravdu, aby som nebol opäť sklamaný.“

Kazateľ odpovedal: „Nechcem s vami diskutovať o teologických otázkach. Ale poviem vám, čo som prežil. Pred mnohými rokmi som prišiel s ťarchou svojich hriechov a so srdcom plným nepokoja k Ježišovi. Vyznal som mu svoje hriechy. A on mi ich všetky odpustil. Teraz mám pokoj a istotu spasenia. Pre vás chce urobiť to isté.“

Potom si obaja kľakli a modlili sa.


Zdieľať: