Človek, ktorý nemá dostatočnú sebadôveru a duchovnú silu, ľahko uverí rôznym poverám. Niekto musí s obavami vykročiť ráno z domu pravou nohou. Druhý sa bojí čísla trinásť. Iný zas verí, že rozbité zrkadlo prinesie sedem rokov nešťastia. Existuje množstvo takýchto nezmyslov. Len bezradný slaboch, ktorý nedokáže riešiť svoje problémy, verí poverám, talizmanom a jasnovidcom. Najlepšou vyhliadkou do budúcnosti je však usporiadaný a poctivou prácou naplnený život.

O Karola sa po smrti jeho rodičov starala jeho teta. Mal pred záverečnými skúškami na strednej škole, preto sa usilovne učil. Teta mala svojho synovca rada – ako vlastného syna.

„Len sa netráp. Skúšky urobíš. Bola som u kartárky a ona povedala, že to zvládneš!“ oznamovala teta Karolovi výsledok svojej nedávnej návštevy u kartárky.

„To znamená, že sa vôbec nemusím učiť, keď to karty vedia dopredu!“ s úškľabkom povedal Karol.

„Len sa nesmej. Buď radšej opatrný. Kartárka mi tiež povedala, že nás stretne nejaká nepríjemnosť, ktorá nám prinesie škodu. A ja tomu verím!“

Karol vstal trocha namrzený od kníh. „Radšej pôjdem na prechádzku. Nemám chuť celý večer počúvať rady od kartárky!“ Obliekol si sveter a pozrel sa do zrkadla, ako vyzerá. „Teta, keď utierate zrkadlo od prachu, vždy ním pohnete a necháte ho visieť nakrivo!“ Po týchto slovách začal narovnávať zrkadlo, ale beda! Napriek tomu, že sa ho snažil zachytiť, šmyklo sa po stene a s treskotom padlo na zem!

„Chlapče nešťastný! Čo si to urobil? Rozbité zrkadlo prináša sedem rokov nešťastia!“ horekovala zúfalo teta. „Vidíš, karty dobre prorokovali! Zničil si najstaršiu rodinnú pamiatku!“ Karol mlčky pozbieral črepy. Zodvihol prázdny rám, ktorý mal vzadu drevenú dosku.

„Teta, veď sa tak nehnevaj. Neurobil som to naschvál. Never tým poverám. Ja som zasa počul, že črepy prinášajú šťastie,“ snažil sa žartovať Karol. „Teta, pozri. Na zadnej strane je nejaká maľba. Zasvieť, aby sme lepšie videli.“

Zo starého rámu sa na nich díva prísna tvár nejakého muža. Zrejme je to portrét nejakého urodzeného pána. Na prvý pohľad majstrovské dielo. Karol sa skloní a ukazuje do pravého rohu. Zreteľne sa tam dá prečítať podpis tvorcu tohto umeleckého diela – Van Dyck!

„Teta! Van Dyck! To je slávny holandský maliar! Odkiaľ máš to zrkadlo?“

„Ani neviem, chlapče. Vaša babička bola za mladi v Holandsku a zrejme odtiaľ si priviezla toto zrkadlo.“

O päť týždňov dostala teta doporučený list takého znenia: „Z poverenia Vášho synovca ponúkla naša firma váš obraz namaľovaný holandským majstrom Van Dyckom, holandskej kráľovskej obrazárni v Rotterdame. Správa menovanej obrazárne je ochotná toto dielo od vás odkúpiť a ponúka Vám sumu 150 000 holandských zlatých! Obratom oznámte, či ponuku prijímate.“

„Čo na to hovoríš, teta? Mne sa zdá, že predpoveď kartárky sa nesplnila!“

Teta priam žiarila od šťastia. „Karol, odo dneška neverím žiadnym poverám!“ Od radosti chytila malé vreckové zrkadlo a hodila ho na zem. Črepy sa rozleteli na všetky strany.


Zdieľať: