Kali smutne hľadel na záhrady a na pošliapané rastliny. Vedel, že to nemohol byť Rama, jeho kamarát slon, kto zničil dedinčanom záhrady. Ale ako im to dokázať?

„Kali,“ povedal mu otec, „ak dedinská rada rozhodne, že Rama musí byť odvedený, musíme poslúchnuť.“

„Nie, nie!“ kričal Kali. „Ramu mi predsa nemôžu vziať. On to neurobil. Rama je dobrý slon.“

„Ako si tým môžeš byť taký istý, Kali? Je to len slon a je jediným slonom v dedine, ktorý nie je v noci priviazaný. Vieš predsa sám, ako veľmi má rád kukuricu a ostatné rastliny, ktoré pestujeme v záhradách.“

„To je pravda, ale on dobre vie, že nemôže odísť, keď mu nedovolím. Prosím ťa, ocko, popros ich, aby ešte dnes Ramu neodvádzali. Večer ho uviažem a nájdem skutočného zlodeja.“

„Tak dobre. Nemysli si však, že sa problém vyrieši za jednu noc,“ pripomenul otec. „Nie je to také jednoduché!“

Kali si sadol a začal premýšľať. Ako dokázať, že jeho obľúbený slon je nevinný? Potom si spomenul, ako mu misionárova manželka rozprávala, že Pánu Ježišovi sa môžeme zveriť so všetkými svojimi problémami. „Ježiš mi môže pomôcť,“ rozhodol sa Kali. Prosil Ježiša, aby mu pomohol nájsť toho, kto spustošil záhrady.

Na noc Kali uviazal Rama reťazou. „Je mi to ľúto,“ prihováral sa mu, keď mu dával na nohu ťažkú reťaz. „Je mi ľúto, že to musím urobiť. Zajtra sa spolu pozrieme na stopy v záhradách a dokážeme, že ty si to nebol.“ Pohladkal ho po dlhom chobote a odišiel domov.

„Uvidíš. Boh, o ktorom nám rozprávajú misionári, mi môže pomôcť nájsť vinníka,“ povedal Kali otcovi. „Hovoril som s ním o tom na modlitbe.“

Jeho otec s tým však nesúhlasil. „Ako tu môže pomôcť modlitba? Kto môže zmeniť to, čo sa stalo?“

„Misionárova žena hovorila, že keď sa modlíme s úprimným srdcom a dôverou, Boh nám určite odpovie.“

Tej noci Kali pokojne spal na svojej rohoži. Mesiac svietil vysoko na nebi. Náhle ho zobudil strašný hluk. Vyskočil z rohože. Aj otec sa zobudil. Rýchlo vybehli von. Aj ostatní dedinčania už boli hore a ponáhľali sa k záhradám.

„Rama!“ zašepkal Kali, keď sa letmo pozrel na miesto, kde ho večer uviazal. Slon tam nebol.

Kali šiel za svojím otcom na koniec dediny. „Ocko!“ zvolal Kali a ukazoval smerom k záhradám. „To je Rama! Ale pozri sa! Zápasí s iným slonom. Ten je zlodej! Rama nie je zlodej!“

Hlasným trúbením vyhnal Rama druhého slona. Pomaly sa vracal a šiel za Kalim. Kali sa mu rozbehol oproti a objal ho okolo chobota. Aj ostatní dedinčania sa ponáhľali k nim. Chválili Rama, že premohol druhého slona.

„Vidíš, ocko,“ povedal Kali, keď sa so slonom poberali domov, „Pán Ježiš ma vypočul.“

„Áno, teraz to už viem,“ súhlasil otec. „Odteraz už nikto nebude Rama podozrievať.“

Kali dal znamenie. Rama spustil chobot a zdvihol Kaliho nad hlavu. Keď došli domov, otec s Kalim naplnili veľký kôš kukuricou a zemiakmi. Rama dostal sladkú odmenu.


Zdieľať: