Stalo sa to pred mnohými rokmi. Jednej hmlistej noci v Londýne sa do obchodu s hudobnými nástrojmi, ktorého vlastníkom bol pán Betts, dovliekol akýsi otrhaný a neupravený muž. Pod pazuchou mal husle.

„Kúpite odo mňa tieto staré husle?“ zamumlal. „Som veľmi hladný. Potrebujem peniaze, aby som si mohol kúpiť niečo na jedenie.“

„Mám tu už niekoľko huslí,“ odpovedal pán Betts. „No nechcem, aby si trpel hladom. Pomôže ti, keď ti za tieto husle zaplatím jednu guineu?“ (Bola to stará anglická zlatá minca, ktorá mala v tom čase hodnotu približne 10 Eur.) „Pravdaže, pane,“ povedal muž. „Ďakujem vám. Z celého vám ďakujem.“

Vzal peniaze a zmizol v tme. Pán Betts vzal husle do rúk, uklonil sa a sláčikom potiahol po strunách. Husle vydali hlboký nádherný zvuk. Pán Betts zostal milo prekvapený. Vzal lampu a nazrel do vnútra huslí. Tomu, čo tam uvidel, mohol sotva uveriť. V dreve boli vyryté tieto slová: „Antonio Stradivari… 1704“. Pán Betts vybehol na ulicu. Chcel nájsť toho starého muža a zaplatiť mu oveľa viac. Ale on už medzitým odišiel a stratil sa kdesi v tme.

Aká škoda, že často nedokážeme doceniť pravú hodnotu vecí, ktoré na prvý pohľad za nič nestoja…


Zdieľať: