Sedí pri stole pre dvoch. Prichádza čašník a pýta sa: „Prajete si, pane?“ Ten muž tu mimochodom sedí už od siedmej – takmer pol hodiny.

„Nie, ďakujem,“ usmeje sa. „Ešte chvíľu na ňu počkám. Alebo si dám šálku čaju.“ „Zaiste, pane.“

Jeho modré oči sú stále upriamené na hlavný vchod. Má na sebe športové sako a kravatu. Vlasy pekne upravené, len malý pramienok mu padá na čelo. Celým svojím vzhľadom chce vyjadriť, že spoločník, na ktorého čaká, je preňho dôležitý. Chce, aby sa v jeho prítomnosti cítil vážený a milovaný. Nepreháňa to však, aby sa necítil nepríjemne. Zdá sa, že mu ide najmä o to, aby sa iní pri ňom cítili prirodzene a sobodne. Ešte stále je však sám.

Čašník sa vracia so šálkou čaju. „Môžem vám ešte niečím poslúžiť, pane?“

„Nie, ďakujem.“

Čašník zostáva stáť pri stole. Na niečo by sa rád opýtal. „Nechcem byť dotieravý, ale…“ Akosi mu slabne hlas. Vie, že ďalej by sa zrejme nemal pýtať…

„Len sa pýtajte,“ povzbudí ho muž.

„Prečo sa trápite a toľko ju vyčkávate?“ vyhŕkne z čašníka. Videl ho tu totiž sedieť a vyčkávať už neraz – a vždy zostal sám.

„Pretože ma potrebuje,“ odpovedá ticho hosť.

„Ste si tým istý?“

„Áno.“

„Nič v zlom, pane, ale keby vás potrebovala, určite by prišla. Len tento týždeň ste ju zbytočne čakali už trikrát.“

Mužom za stolom akosi myklo. Hľadí dolu na stôl. „Áno, ja viem.“

„Prečo sem teda stále prídete a čakáte ju?“

„Povedala mi, že tu bude.“

„To vám povedala kedysi,“ protestuje čašník. „Ja by som ju tu už nečakal. Prečo to robíte?“

Muž zdvihne hlavu, usmeje sa na čašníka a jednoducho povie: „Pretože ju milujem.“

Čašník odchádza a premýšľa o tom, ako môže mať niekto rád dievča, ktoré nepríde na rande trikrát v týždni. Dospeje k záveru, že ten muž musí byť hlupák. Na konci miestnosti sa ešte raz otočí a pozrie sa na neho.

Muž vezme lyžičku a niekoľkokrát zamieša čaj. Trocha si z neho upije a pozoruje ľudí, ktorí sedia okolo. ´Nevyzerá ako blázon,´ pripúšťa čašník. ´Možno to dievča má nejaké výnimočné vlastnosti, o ktorých neviem. Alebo jeho láska k nej je silnejšia ako…´

Muž za stolom sleduje čašníka a rozmýšľa, či aj on už niekedy neprišiel na dohovorené stretnutie. Toho, kto márne čaká, to vždy raní. Celý deň sa veľmi tešil na tento večer. Chcel toho Milke povedať veľmi veľa. Ale čo je ešte dôležitejšie, chcel počuť jej hlas. Túžil po tom, aby mu porozprávala, ako prežila tento deň, všetky víťazstvá, i prehry – naozaj všetko. Už toľkokrát sa snažil dať jej najavo, ako veľmi ju miluje, ako veľmi sa o ňu zaujíma. Stráca sa kdesi v myšlienkach a vie, že Milka mešká. Ale nevzdáva sa. Dúfa, že ešte príde.

Hodiny odbíjajú 21.30, keď čašník opäť prichádza k stolu. Druhá stolička je stále prázdna. „Môžem vám niečo ponúknuť?“

„Nie, myslím, že na dnes to už bude všetko. Môžem zaplatiť?“

„Nech sa páči.“

Keď čašník odišiel, muž odkladá účtenku do peňaženky. Má dosť peňazí, aby mohol Milku pozvať na bohatú večeru. Ale takto zaplatil len za šálku čaju. ´Prečo si opäť neprišla, Milka,´ kričí v duchu, keď vstáva od stola.

„Dovidenia,“ pozdraví sa čašník jemne, pretože v očiach tohto muža vidí bolesť, ktorú nezakryl ani jeho úsmev.

„Dobrú noc. Ďakujem za obsluhu.“

Muž prechádza okolo vysmiatych mladých párov a do očí sa mu tlačia slzy pri pomyslení, aký krásny večer mohli spolu stráviť. Zastaví sa ešte na recepcii a zarezervuje si stôl na zajtra. Azda príde zajtra.

„Zajtra o siedmej stôl pre dvoch,“ potvrdzuje recepčná.

„Áno,“ opakuje muž.

„Myslíte si, že príde?“ pýta sa ho. Nechce byť neslušná, ale všimla si, že už neraz sedel celý večer pri stole pre dvoch sám.

„Budem na ňu čakať.“

Muž si oblieka kabát a vychádza z reštaurácie.

V čase, keď sa vracia domov, Milka sa v posteli obracia na druhú stranu. Je unavená, pretože večer mala stretnutie s kamarátkami. Keď natiahne ruku za nočným stolíkom, aby si nastavila budík, zbadá papier s poznámkou, ktorú si včera večer načmárala: „19.00 – čas vyhradený na modlitbu.“

Opäť zabudla. Premáha ju pocit viny, ale rýchlo ho potláča. Musela sa predsa stretnúť s kamarátkami. A teraz už potrebuje spať. Modliť sa predsa môže aj zajtra večer. Ježiš jej to isto odpustí. Je presvedčená o tom, že mu to až tak neprekáža.


Zdieľať: