Hiram Bingham sa už od detstva chcel stať misionárom. Teraz sa jeho sen stal skutočnosťou. Po dlhej a neľahkej plavbe na plachetnici sa napokon dostal na krásne miesto na Gilbertových ostrovoch. Písal sa rok 1857.

Tam kázal a pracoval mnoho rokov. Chcel získať ľudí pre Ježiša. Bola to však ťažká úloha, pretože vtedy ešte nemal Bibliu v jazyku obyvateľov týchto ostrovov. Na každý verš a každé kázanie musel mať tlmočníka.

Postupne sa Hiram stále viac oboznamoval s jazykom domorodcov. Rozhodol sa, že preloží aspoň nejakú časť Biblie, aby sa domorodci naučili čítať Božie slovo vo vlastnom jazyku. Niekoľko mesiacov pracoval na evanjeliu podľa Matúša, aby jeho posolstvo podal čo najjednoduchším a najjasnejším spôsobom.

Keď prácu dokončil, vynoril sa ďalší problém: Ako text vytlačiť? Na celých ostrovoch nepoznal nikoho, kto by to vedel urobiť a nemal k dispozícii ani tlačiarenský stroj.

Najbližšie miesto, kde mohol knihu vytlačiť, boli Havajské ostrovy, vzdialené asi dvetisíc námorných míľ (približne 3 500 km). Hiram sa nenechal odradiť. Robil všetko pre to, aby knihu vytlačil. Svoj vzácny rukopis poslal misijnou loďou do tlačiarne v Honolulu. Potom čakal a čakal a tešil sa na jej návrat. Kým mu došla správa, ubehlo 13 mesiacov.

Keď sa loď vrátila, doviezla mu poštu. Na jej palube bolo mnoho balíkov s jeho adresou, ale ani jeden výtlačok evanjelia podľa Matúša. Ani jeden! Hiram prežíval jedno zo svojich najväčších sklamaní.

Jediná vec, ktorá mu vtedy priniesla trocha radosti, bola veľká debna, v ktorej našiel všetko, čo potreboval na tlačenie. Pretože na Havajských ostrovoch knihu vytlačiť nemohli, poslali mu starší ručný tlačiarenský stroj, aby si ju vytlačil sám.

Hiram však nebol tlačiar. Aj keď si návod na obsluhu preštudoval niekoľkokrát spredu aj zozadu, nepochopil, ako sa to robí. Po dlhom vnútornom zápase nakoniec dospel k záveru, že ak bude musieť tlačiť sám, jeho evanjelium podľa Matúša nikdy neuzrie svetlo sveta. Na celých Gilbertových ostrovoch sa totiž nenašiel nikto, kto by vedel pracovať s tlačiarenským strojom. Nezostávalo mu teda nič iné, len to nechať tak.

O nejaký čas po tom, čo misijná loď opäť odplávala, stalo sa niečo nezvyčajné. Hiram sa veľmi modlil za to, aby mu Boh poslal niekoho, kto by vedel obsluhovať tlačiarenský stroj a mohol tak vytlačiť evanjelium. Zdalo sa mu však, že jeho modlitba nemôže byť nikdy vypočutá. V tých dňoch len zriedka niekto navštívil ostrovy. Prečo by vôbec nejaký tlačiar mal ísť tam, kde ľudia nevedia čítať a písať a kde o tlačiarenskom stroji ani nikdy nepočuli? No Hiram predsa len nadobúdal presvedčenie, že jedného dňa Boh nejakým zvláštnym spôsobom na jeho modlitbu odpovie.

Raz ráno, keď sedel pri mori, spozoroval v diaľke malú loďku, ktorá sa snažila doplávať k brehu. Domnieval sa, že to bude asi nejaký záchranný čln z lode, ktorá stroskotala. Nemýlil sa. Rozmýšľal, koľko námorníkov sa asi v člne tlačí a ako dlho sú na mori.

Jeho srdce poskočilo od radosti, keď zbadal tri postavy mávať rukami. Zavolal niekoľkých domorodcov a tí mu pomohli dostať čln k brehu. Traja muži v člne boli naozaj stroskotanci. Asi 600 míľ odtiaľ ich loď stroskotala v búrke. Už desať dní sa plavia v člne a hľadajú nejaký ostrov. Z celej posádky zostali len oni traja. Ostatní sa utopili.

Keď sa traja muži najedli a odpočinuli si, Hiram sa ich pýtal na ich povolanie a plány do budúcnosti. Aké bolo jeho prekvapenie, keď jeden z nich povedal: „Povolaním som tlačiar.“ Predstavte si, len traja zachránení a jeden z nich je tlačiar!

Viete si asi predstaviť, aký šťastný a vďačný bol Hiram, keď sa to dozvedel. A tak spolu s pánom Hotchkissom (tak sa volal ten tlačiar) začali plánovať, ako začnú tlačiť.

Po nejakom čase vyšiel z tlačiarenského stroja prvý výtlačok celého Matúšovho evanjelia v jazyku obyvateľov Gilbertových ostrovov. Jeden exemplár môžete aj dnes nájsť vo vitríne Americkej biblickej spoločnosti v New Yorku.

Dnes je na týchto vzdialených ostrovoch niekoľko tisíc kresťanov. Myslím, že môžeme povedať, že aj zásluhou tlačiara, ktorého Boh zachránil zo stroskotanej lode.


Zdieľať: