„Ponáhľaj sa, Bwana! Veľký dážď prichádza!“ kričal Fari, kuchár, vo dverách školy, ktorú spolu s misionárom pastorom Jacksonom navštívili. Bol piatok. Už od nedele boli na cestách. Navštevovali africké školy, ktoré mali pod patronátom.

Misionár vykukol von otvorom, ktorý slúžil ako okno na boku budovy. Uvidel, ako sa od juhu blíži nízky čierny mrak. Musí sa ponáhľať, ak chce prísť domov ešte pred západom slnka. Budova misie bola vzdialená asi 30km a prvá polovica cesty bola vo veľmi zlom stave.

Pastor Jackson odložil záznamy a papiere do tašky, rozlúčil sa s učiteľom a jeho rodinou a ponáhľal sa k autu. Fari už bol zbalený a čakal naňho. Len čo vyskočil do dodávky, prvé ťažké kvapky sa dotkli čelného skla. Blesky a dunenie hromu svedčili o tom, že búrka je už tu.

Keď pomaly schádzal úzkou zablatenou cestou, dážď bol stále silnejší. Bol rád, že cesta viedla zväčša dolu kopcom, pretože ísť v tomto počasí do kopca by bolo takmer nemožné. Cesta bola veľmi šmykľavá a pastor mal problém udržať auto vo vyjazdených koľajách. Už len niekoľko kilometrov a príde na hlavnú cestu, ktorá je širšia a oveľa lepšia.

Jedna vec mu však robila starosť. Nevystúpila voda v rieke ponad most? Pred týždňom silno pršalo a rieka je určite rozvodnená. Už niekoľkokrát prechádzal cez tento most tak, že hladina bola aj pol metra vyššie ako most. Prechádzal ním takmer naslepo, pretože voda bola zakalená a špinavá. Keby pršalo dlhšie, zrejme by ho čakalo to isté.

Bol rozhodnutý prísť dnes večer domov. Keby sa mu to nepodarilo, jeho žena by si robila starosti. Cestu im opäť osvietil veľký blesk. Pri búrke sa tak zotmelo, že misionár musel zapnúť svetlá. Keď prechádzali cez dedinu, zrazu niečo prebehlo cez cestu popred auto. V strachu, že to mohlo byť nejaké dieťa, pastor silno dupol na brzdu. Pickup šiel chvíľu šmykom dopredu. V žiari reflektorov zbadal veľké tučné prasa tackajúce sa vedľa auta.

Auto nezastavilo hneď, ale v šmyku sa dostalo do malej priekopy na pravej strane cesty. Keď sa pokúšal z nej vyjsť, kolesá sa zabárali stále hlbšie a hlbšie do blata.

Chvíľu zostal sedieť v aute. Rozmýšľal, čo ďalej. Stále silno pršalo. Nebolo by veľkou výhrou ísť teraz tlačiť auto z priekopy.

Napokon však Farimu povedal: „Lepšie vyjsť von a zmoknúť, než tu sedieť v suchu celú noc.“ Obliekol si pršiplášť a vyšiel za auto, aby sa pozrel, ako to vyzerá. Bolo zrejmé, že bude potrebovať pomoc, ak chce auto dostať späť na cestu.

Šiel z domu do domu a prosil obyvateľov, aby prišli a pomohli mu. Pod zadné kolesá nalámali konáre z blízkych kríkov a dvoma dlhými žrďami sa snažili auto trocha posunúť dopredu. Aj keď pracovali najrýchlejšie, ako vedeli, trvalo im viac než hodinu, kým auto opäť stálo na ceste.

Medzitým búrku vystriedala tmavá noc. Sadol si do auta a chcel naštartovať a zapnúť svetlá. Motor ho poslúchol, ale svetlá nie. Možno zhorela poistka, pomyslel si. Vymenil preto poistku. Ale svetlá ani tak nesvietili. Vzal baterku a skontroloval, či niekde nie je poškodené elektrické spojenie. Všetko bolo v poriadku. Viac ako hodinu sa trápil a hľadal príčinu poruchy, no márne.

Pastor Jackson sa napokon vzdal. Jeden z dedinčanov mu ponúkol, že v skladisku na jeho dvore si môže rozložiť skladacie lehátko, a tak zvyšok noci strávil tam.

Myslel na svoju ženu a deti. Určite sa oňho budú báť, keď sa nevrátil. Skôr než si ľahol, odovzdal ich do opatery nebeského Otca. Stále znovu a znovu si kládol otázku: Prečo sa mi to stalo, keď som tak veľmi chcel prísť dnes večer domov?

Ráno Fari pripravil jednoduché raňajky a vydali sa na cestu. Prešli tri kilometre a dorazili k brehu rieky Kuja. Pastor Jackson zostal pri pohľade na most prekvapený a zhrozený – celú jeho prostrednú časť vzala rieka. Na kraji mosta stál akýsi Afričan. Povedal im, že sa to stalo včera neskoro popoludní. Každú chvíľu mali prísť robotníci, ktorí ho aspoň provizórne opravia.

Kým čakali na robotníkov, misionár rozmýšľal o tom, čo sa včera stalo. Keby ho nič nebolo zdržalo v dedine, určite by sa bol vydal cez most, ktorý bol ponorený pod hladinou rozvodnenej rieky. Veď ním už neraz takto prešiel. Neuvidel by obrovskú trhlinu a spolu s Farim by skončili vo vyčíňajúcej rozvodnenej rieke. Teraz už pochopil, prečo mu včera zlyhali svetlá.

Zrazu mu niečo napadlo. „Fari,“ zvolal, „choď von a pozri sa, či mi svietia svetlá!“ Stlačil vypínač – a svetlá sa rozsvietili.


Zdieľať: