Domov je dielo, prekrásne i preťažké zároveň. A každodenné.
Syn pozná svojho otca
Raz večer som stál s priateľom pred bránou do záhrady, keď okolo prechádzali dvaja malí chlapci. Priateľ mi hovorí:
,,Všimni si, ako sa budú títo dvaja chlapci odlišne správať.“
Vzal jedného z nich a postavil ho na pilier brány. Roztvoril náruč, usmial sa naň a zavolal: „Skoč dolu, chytím ťa!“ Chlapec hneď poslúchol a bezpečne pristál v priateľovom náručí.
Potom sa o to isté pokúsil s druhým chlapcom, no dieťa sa nechcelo ani pohnúť. Priateľ otvoril náruč a presviedčal chlapca, aby sa nebál. Môže mu predsa veriť, že ho chytí, veď je dosť silný. Nič však nepomohlo. Napokon ho priateľ zložil z piliera a nechal odísť.
,,Prečo sa tak rozdielne správali?“ opýtal som sa udivene. Priateľ sa usmial a povedal: ,,Ten prvý je môj syn, ten druhý nie.“