Pastor von Asselt a jeho manželka si sadli bližšie k malej lampe, ktorá stála na stole v ich bambusovej chatrči.

Na celú džungľu na Sumatre sa zniesla hustá tma. Znepokojovali ich čudné zvuky prichádzajúce z divočiny tohto ostrova na juhu Ázie. Zdalo sa im, že noc bude zvlášť ťažká. Obaja cítili, akoby sa malo niečo stať.

Mali dôvod báť sa. Príslušníci kmeňa Battak, medzi ktorými manželia von Asseltovci žili, zavraždili pred nimi dvoch amerických misionárov.

Ako to robievali vždy, keď mali strach, aj teraz otvorili Božie slovo a hľadali stratený pokoj. Kým si čítali, počuli zvonku akési zvláštne zvuky. Nebol to rev divej šelmy, ani krik vyplašeného vtáka. Počuli dupot, akoby sa na nich valilo sto šialencov. Mráz im prebehol po chrbte. Kľakli si preto na kolená a prosili svojho Pána o ochranu.

Čo sa dialo vonku? Banda zúrivých mužov si najala vraha a spolu s ním sa blížila k chatrči misionárov.

Domorodci sa už niekoľkokrát pokúsili zabiť Asseltovcov, ale nikdy sa im to nepodarilo. Vyhľadali preto profesionálneho vraha a dohodli sa, že mu za to zaplatia.

Najatý vrah sa im vysmieval, že sú nešikovní a majú strach. „Nebojím sa ani Boha, ani nijakých zlých duchov,“ vyhlásil.

Nebola to samochvála. Ten muž sa naozaj nebál nikoho a ničoho. Bol jedným z tých, ktorí za peniaze zabili kohokoľvek.

Vrah s dlhým mečom v ruke sa blížil k misionárskej chatrči rozhodnutý za každú cenu zabiť misionára a jeho ženu.

Ostatní muži trocha zaostali. Odvážny vrah vstúpil na ich dvor. Zrazu zbledol. Jeho ruky, ktoré tak často zasiahli obeť, bezmocne klesli.

Neveriacky sa otočil a s krikom sa rozbehol za ostatnými. „Utekajte! Zachráňte si život!“ kričal.

Nevediac nič o tom, čo sa deje vonku, vstal pastor von Asselt od modlitby. „Cítim sa oveľa lepšie,“ povedal manželke.

Odvtedy prešli dva roky. Nič podobné sa viac neopakovalo. Presťahovali sa do vnútrozemia, kde ich domorodci prijali oveľa láskavejšie. Tu si postavili malý domček. Život sa im zdal oveľa radostnejší a pokojnejší.

Jedného dňa ich prišiel navštíviť ich známy z kmeňa Battak. Chvíľu sa rozprávali a potom sa návštevník obrátil na misionára s otázkou: „Tuan, rád by som sa stretol s tvojimi strážcami.“

„Mojimi strážcami?“ spýtal sa prekvapený misionár.

„Áno, tvojimi strážcami; mužmi, ktorých na noc rozostavíš okolo domu, aby ťa chránili.“

„Ach, veď ja nemám nijakých strážcov. Sú tu so mnou len pastier a kuchár, ale tí by asi neboli dobrými strážcami,“ povedal misionár s úsmevom na tvári.

Muž z kmeňa Battak sa mu pozrel rovno do očí, akoby mu chcel povedať: „Nerob zo mňa blázna.“

„Môžem si prezrieť tvoj dom?“ spýtal sa muž.

Misionár súhlasil. „Môžeš si pozrieť všetko, čo chceš.“

A tak Battak prezrel každý kút domu, nazrel pod postele aj pod prikrývky. Potom sa sklamaný vrátil do predsiene a sadol si.

„Viem, že máš strážcov, ale kde sú?“ povedal.

Pastor von Asselt sa začal vypytovať. Muž mu rozprával, koľkokrát ich už chceli muži jeho kmeňa zabiť. Ale vždy, keď prišli k ich domu, videli dva rady strážcov, stojacich na stráži, a tak upustili od svojho zlého úmyslu.

V tú noc, keď si najali profesionálneho vraha. Boli presvedčení, že tentoraz sa im to určite podarí.

„Keď najatý vrah vstúpil na váš dvor, tiež uvidel dva rady silných mužov, ktorých sme predtým videli aj my,“ vysvetľoval Battak. „Bol si istý, že pomedzi nich prejde. Keď ich však uvidel stáť plece pri pleci s mečmi, ktoré žiarili ako oheň, zľakol sa a utiekol. Odvtedy sme sa už nikdy nepokúsili ublížiť vám. Tuan, kde máš tých strážcov?“

„Nikdy som ich nevidel,“ povedal pastor von Asselt.

„Ani tvoja žena ich nikdy nevidela?“

„Ani ona.“

„Ale my všetci sme ich videli. Ako je to možné?“

Pastor von Asselt pristúpil ku poličke a vzal svoju Bibliu. „Pozri, toto je slovo nášho veľkého Boha, v ktorom hovorí, že nás bude strážiť a chrániť. A my tomu naozaj veríme. Preto strážcov nemusíme vidieť. Vy ste tomu neverili, preto vám veľký Boh ukázal strážcov, aby ste sa naučili veriť.“

Vďaka Bohu za armádu jeho anjelov.

Zdieľať tento príbeh: