Jeden mních, ktorý sa vedel veľmi rýchlo rozčúliť, bol známy tým, že vinu za svoj hnev vždy „našil“ na niekoho druhého. Myslel si totiž, že na vine sú tí druhí, že sa musí hnevať. Rozhodol sa preto, že sa odsťahuje do úplnej samoty na púšť. Domnieval sa, že ak bude preč od všetkých ľudí, zvíťazí nad touto svojou slabosťou.

Jedného rána sa stalo, že nedopatrením zvalil džbán s vodou. O niekoľko minút doň narazil opäť. Džbán sa tentoraz prevrátil celkom a všetka voda sa vyliala. Už sa nedokázal ovládať. Schmatol ho, zdvihol do výšky a celou silou ním hodil o zem. Keď sa o chvíľu pozeral na všetky drobné črepiny na zemi, uvedomil si plnú pravdu – za svoje výbuchy hnevu nemôže obviňovať iných. Problém je v ňom samom.

Zdieľať tento príbeh: