Podobne ako jeho otec, vyučil sa v Janove za tkáča. Keď mal 14 rokov, ušiel z dielne na more a stal sa plavčíkom. Vtedy začal s tvrdohlavosťou jemu vlastnou uskutočňovať svoj dobrodružný sen.

Šesť rokov otravoval portugalského kráľa Jána II. a šiel mu už doslova na nervy svojimi bláznivými predstavami o tom, že nájde novú cestu do Indie. A vôbec to nebol skromný dobrodruh. Žiadal si nemalé prostriedky z kráľovskej pokladnice, k tomu titul admirála a práva kniežaťa na územiach, ktoré si vysníval. Na portugalskom dvore však so svojimi nápadmi nepochodil. Ale nevzdal sa. Podarilo sa mu presvedčiť španielskeho kráľa. A tak sa po 20 rokoch príprav vydal s tromi malými bárkami a 100 námorníkmi na plavbu do neznáma.

Najväčšou prekážkou jeho plavby bol strach z neznámych končín. Dva mesiace klamal námorníkov falošnými údajmi o polohe lodí, hrozbami i sľubmi, len aby sa nevzbúrili. Ale nakoniec predsa uvideli zem a boli šťastní, že konečne objavili Indiu. Keď sa vrátil i so skromnou korisťou do Španielska, bol slávnostne prijatý. Jeho druhá výprava však nebola veľmi úspešná. Aj keď objavil neznáme ostrovy, namiesto zlata a drahokamov priviezol do Európy len tabak a nové choroby.

Sklamaný, neuznaný a ťažko chorý sa vrátil domov a o dva roky zomrel ako zabudnutý a takmer opovrhovaný čudák.

Tento odvážny kapitán sa volal Krištof Kolumbus.


Zdieľať: