Narodil sa vo Francúzsku, kde pracoval ako profesor. Jedol skromne a snažil sa nič zbytočne nepremárniť. Na prechádzky chodieval veľmi zriedkavo. Tento krívajúci chemik si za svoj životný cieľ stanovil boj proti nemoci a smrti. Vždy sa vedel poriadne nazlostiť, keď sa mu kolegovia vysmievali kvôli jeho teóriám o veľmi malých mikroorganizmoch zvaných mikróby a baktérie.

Objavil, že proces hniloby a kvasenia vyvolávajú práve tieto malé organizmy, ktoré voľným okom nemožno vidieť a ktoré vznikajú z ďalších mikroorganizmov, ktoré sú ukryté v nečistote. Zistil, že tieto baktérie nie sú odolné voči teplu. To znamená, že ak tekutinu zohreje na určitú teplotu, zničí zárodky týchto baktérií a tekutinu uchráni pred skazením sa. Dodnes sa stretávame s pojmom „pasterizované mlieko“ (pasterizovať znamená zahrievaním na teplotu blízku bodu varu zničiť v tekutine mikróby).

Ako prvý tiež zistil, že mikróby spôsobujú hnisanie a zápal rán. Tento jeho objav sa stal základom antiseptickej liečby poranení (ničiacej choroboplodné zárodky).

Bol presvedčený o tom, že baktérie môžu vyvolať celý rad chorôb. Nemohol sa zbaviť myšlienky, že musí existovať spôsob, ako uchrániť telo človeka pred pôsobením týchto baktérií. Náhoda mu dopomohla k objavu, že pomocou oslabených zárodkov nemoci naočkovaných do tela môže človek získať trvalú imunitu voči tejto chorobe.

K jeho večnej sláve mu pomohlo víťazstvo nad besnotou, keď pri očkovaní využil inkubačnú dobu – to znamená čas, ktorý uplynie medzi uhryznutím zvieraťom nakazeným besnotou a prepuknutím choroby.

Tento zakladateľ mikrobiológie zomrel v roku 1895 na následky mozgovej mŕtvice.

Tento priekopník lekárskej vedy sa volal LOUIS PASTEUR


Zdieľať: