Otec hovorí, že neokúsim skutočnú radosť, kým nezlyžujem kopec. Mama hovorí, že je mnoho iných vecí, z ktorých môžem mať v živote radosť.

Donedávna som dala vždy za pravdu mame. No keď sa otec so sestrou vrátili z lyžovačky a rozprávali, koľko zábavy zažili, v duchu som si želala byť tam s nimi.

A tak som si budúcu zimu povedala: Nemôžeš povedať, že to nie je zábava, keď si to ešte nikdy neskúsila. Naučíš sa preto pekne-krásne lyžovať.

Prišla som za otcom a povedala mu: „Chcem sa naučiť lyžovať!“

Bol v tom však jeden háčik – nemala som potrebný lyžiarsky výstroj. Keďže som nemala dosť peňazí, aby som si mohla zaobstarať taký, aký som si vysnívala, musela som prijať to, čo mi kúpil otec. Boli to nejaké fialové lyže a palice – samozrejme z bazáru.

Otcovi nešlo ani tak o najnovšie módne trendy, ale skôr o to, aby to nebolo veľmi drahé. No ja som sa videla na zjazdovke v stopercentnom lyžiarskom výstroji, vrátane slnečných okuliarov.

„Otec, ty si myslíš, že si mám tieto odporné handry obliecť?“

„Možno si snívala o niečom krajšom. Ak si zaplatíš, môžeš si to kúpiť. Inak sa budeš musieť uspokojiť s tým, čo som ti kúpil ja.“

Otec už poznal moje módne výstrelky. Jeho srdce v takých chvíľach schladlo na teplotu vrcholu Mount Everestu. A tak som sa musela zmieriť s tým, čo mám.

Najviac som sa tešila, aké to bude zábavné. Stále som však premýšľala, či je naozaj možné spojiť lyžovanie so zábavou.

Lyžiarsky výstroj mi pomohol uvedomiť, s čím mám problém. Bola to moja pýcha.

Aj keď sa mi nepáčilo, čo som si musela obliecť, povedala som si, že budem ignorovať moje citlivé „ego“. Vždy, keď som si obliekla svoju neforemnú kombinézu, šetrila som zrkadlo, aby mi nemuselo odrážať moju podobu. Radšej som sa viac sústredila na lyžovanie.

Rozhodla som sa, že pri lyžovaní je zjazd dolu kopcom oveľa dôležitejší než posledný alpský módny trend!


Zdieľať: