Matka pozná svoje dieťa aj po rokoch odlúčenia.
24. januára 2004 sa Luz Cuevasová zúčastnila na narodeninovej oslave vo Filadelfii. Stačil jej jediný pohľad na šesťročné tmavovlasé dievčatko s jamkami na líčkach a zrazu jej bolo všetko jasné.
„Keď som ju uvidela, okamžite som spoznala, že je to moja dcéra,“ povedala Cuevasová svojou lámanou angličtinou. „Chcela som ju objať. Chcela som s ňou utiecť.“
Luz Cuevasová sa nikdy nezmierila s tým, na čo ostatní už dávno zabudli. Pred šiestimi rokmi, 15. decembra 1997, pri požiari rodinného domu, v ktorom žila, zmizla bez stopy jej desaťdenná dcéra Delimar Vera. Jej telo sa nikdy nenašlo. Vyšetrovatelia dospeli k záveru, že plamene detské telo spálili do tla, aj keď sa požiar podarilo do desiatich minút uhasiť.
Matka tomu ale nikdy nemohla uveriť. Mala na to niekoľko dôvodov. Keď vošla do izby, detská postieľka bola prázdna. Okno detskej izby, ktorá sa nachádzala na druhom poschodí, bolo otvorené, aj keď bol vonku mráz. A okrem toho sa jej nepáčilo správanie známej, ktorej svoje desaťdenné dieťa na chvíľu zverila do opatery. Táto známa ju začala navštevovať po pôrode a tvrdila, že je tehotná, ale po požiari ju z ničoho nič navštevovať prestala.
Teraz po šiestich rokoch, sa Luz Cuevasová pozrela na dieťa – a všetko jej bolo jasné. Novinárom povedal: „Naklonila som sa k sestre a pošepkala som jej do ucha: Pozri, to je moja dcéra!“
Musela to však nejako dokázať. Zašla za dievčatkom a pod zámienkou, že má vo vlasoch žuvačku, mu vytrhla zopár vláskov. Zabalila ich do vreckovky, vložila do igelitového vrecúška a doma schovala do trezoru. Potom sa obrátila na úrady.
„Z televízie som sa dozvedela, že z vlasov sa dajú robiť testy DNA,“ povedala novinárom.
Testy DNA potvrdili, že šesťročné dievčatko s jamkami na lícach, ktoré únoscovia volali Aliyah, bola jej dcéra Delimar Vera.
S Bohom je to rovnaké. Ani On na nás nikdy nezabudne. Vždy nás spozná.


Zdieľať: