Anna bola veľké, ale v podstate nepríťažlivé a nezaujímavé dievča. Vlastne bola aj trochu tučná.
Ako členka mládežníckej skupiny, Anna pravidelne navštevovala stretnutia, na ktorých sa študovala Biblia. Na jednom z týchto stretnutí im vedúci predstavil situačnú hru, ktorá sa volala „Záchranný čln“.
Šlo o to, že dvanásť stredoškolákov si malo stoličky uložiť tak, ako keby sedeli v záchrannom člne. Potom im povedal: „Predstavte si, že len vy dvanásti ste prežili stroskotanie lode. Podarilo sa vám však spustiť záchranný čln na vodu a dostať sa doň. No až keď ste v člne s hrôzou zistíte, že čln je vybavený len pre jedenásťčlennú posádku. Jednoducho, na člne sa môžu zachrániť len jedenásti. Ak by tam zostali dvanásti, čln sa môže prevrátiť a všetci sa môžu utopiť. Musíte sa rozhodnúť, čo urobíte.“
Mladí ľudia sa na seba spočiatku nechápavo dívali. Potom sa rozprúdila živá diskusia. Dospeli k záveru, že pre dobro väčšiny bude správne, ak sa jeden človek obetuje. Ale kto?
Keď spolu hovorili o tom, kto by sa teda mal utopiť, vylúčili postupne rôznych jednotlivcov, ktorí môžu byť pre záchranu ostatných veľmi užitoční. Najsilnejší a najtrénovanejší chlapci sa obetovať nemôžu – ich sila bude potrebná pri veslovaní. Prirodzene, chlapci nechceli pripustiť, aby sa ani jedno pekné dievča stalo potravou pre žraloky. Postupne vylúčili ako kandidáta na obeť každého v skupine – s výnimkou Anny. Niektorí boli príliš šikovní, ďalší príliš nadaní alebo obľúbení.
A tak Anna, ktorá nebola až taká príťažlivá, ale ani hlúpa, vyhŕkla: „Ja vyskočím.“
„Nie, nie!“ protestovali ostatní. Ale keď trvala na svojom, naozaj nedokázali vymyslieť nijaký dobrý dôvod, prečo by nemala vyskočiť – preto zostali ticho.
Keď čas na hru vypršal, členovia skupiny vyhlásili, že nedospeli k nijakému záveru, ako by takúto situáciu vyriešili. Vedúci, ktorý stretnutie viedol, vysvetlil, aké poučenie vyplýva z tohto príkladu o záchrannom člne. Ale Anna ho zistila už skôr.
Na ďalší deň Anna skočila. Skupina mladých ľudí, medzi ktorých chodievala, jej potvrdila to, čo si o sebe myslela – nikomu na nej nezáleží a jej život naozaj nemá nijakú cenu.
Jej „priatelia“ zostali po jej samovražde zmätení a veľmi smutní. Veď určite mala pre čo žiť. Len akosi nedokázali prísť na to, čo by to malo byť.
Žiaľ, že tento príbeh sa zakladá na skutočnej udalosti. Hodnotu človeka často meriame podľa jeho vzhľadu, popularity, majetku alebo schopností. Len zriedkakedy nahliadneme pod povrch, aby sme v ňom uvideli to, čo vidí Kristus.


Zdieľať: