Nič na zemi sa nevie vedome usmievať, len človek. Nádherný lesk drahokamov odráža svetlo, ale čo je to v porovnaní s očami žiariacimi radosťou a veselou mysľou? Úsmev je ako svetlo v okne našej tváre, ktorým srdce dáva najavo, že niekto je doma a čaká nás.
Zdroj pravej radosti
Ľudia od nepamäti hľadali zdroj pravej radosti a šťastia. Mnohým sa celkom darilo, iným nie. Na príkladoch niektorých ľudí vám chceme ukázať, kde šťastie nenájdete.
Nenájdete ho:
– v neviere – Voltaire bol jedným z najväčších nevercov a napísal: „Želám si, aby som sa nebol nikdy narodil.“
– v zábave a rozkoši – Lord Byron žil zhýralým životom ako azda nikto iný. Napísal: „Som sám. Sú tu so mnou len červy, choroby a smútok.“
– v peniazoch – Jay Gould, americký milionár, na smrteľnej posteli povedal: „Myslím si, že som ten najbiednejší človek na zemi.“
– v postavení a sláve – Lord Beaconsfield mal v hojnej miere oboje. Napísal: „Mladosť je omyl; dospelosť boj; staroba žiaľ. Život vlastne nemá zmysel.“
– vo vojenskej sláve – Alexander Veľký dobyl celý vtedy známy svet. Bol vo svojom stane a plakal, keď povedal: „Už nemám čo dobývať.“
Kde teda nájdeme skutočné šťastie? Odpoveď je celkom jednoduchá. Šťastní budeme len vtedy, keď svoj život odovzdáme Kristovi a zapojíme sa do služby blížnym.