Jim Elliot bol už ako mládenec silný, dobre vyzeral, a preto sa stal zápasníkom. Bol aj hlboko zbožným mladým mužom. Každé ráno vstával o piatej alebo o pol šiestej, čítal si Bibliu a robil si poznámky do denníka. Jedného dňa, keď sa modlil za ľudí za morom, pomyslel si: „Prečo by som tam nemohol ísť? V Spojených štátoch je jeden kazateľ na 500 ľudí, za morom jeden na 500 000. Prečo by som tam nemohol ísť?“

A naozaj šiel. Stal sa misionárom v Ekvádore. Pracoval tam s veľkým nadšením a obetavosťou, smelo a jasne zvestoval dobrú správu o Božej láske. Jeho služba sa stretla s veľkým odporom a jedného dňa bol zákerne zavraždený.

Po jeho smrti našli na pobreží rozfúkané listy denníka, ktorý si viedol. Na jednom z nich bolo napísané: „Pane, urob ma rozhodným mužom, ukazovateľom smeru na ceste života, aby tí, ktorí ma stretnú, mohli spoznať Ježiša Krista.“


Zdieľať: