Vášnivá túžba nájsť poklady, ktoré od Mojžišových čias nikto nevidel, viedla Howarda Cartera k tomu, že šesť rokov kopal v žeravej horúčave na pieskom zaviatych zrúcaninách v egyptskom Údolí kráľov. Tohto archeológa inšpirovali príbehy o skrytej hrobke faraónovho chlapca a teraz, keď urobil taký veľký objav, skutočnosť dokonca prevýšila očakávania.
Deň svojho veľkého objavu opísal Carter týmito slovami: „Nasledujúci deň (26. november 1922) bol deň všetkých dní, najkrajší, aký som kedy prežil, a určite taký, aký sa už nikdy nezopakuje.“ Do steny hrobky urobil Carter malý otvor a chvejúc sa od očakávania „tam vsunul sviečku a nazrel dnu. Na chvíľu… som onemel od úžasu. Keď sa pán Carnarvon, ktorý už nemohol vydržať, znepokojene opýtal: ´Vidíte niečo?´, všetko, na čo som sa vtedy zmohol, bolo: ´Áno, nádherné veci.´“
Stál som v hrobke kráľa Tutanchamona mnohokrát a videl oslepujúce poklady, ktoré tam boli objavené, no nesúhlasím s Howardom Carterom. Najkrajší deň v živote človeka je ten, keď urobí fantastický objav – že Boh viac nepamätá na naše hriechy!

Zdieľať tento príbeh: