V jednom africkom kmeni má každý domorodý kresťan svoje súkromné miesto v džungli, kde sa chodí modliť. Chodníček, ktorý vedie k tomu miestu, si každý domorodec vysekal a vyčistil sám. Keď niekto začal zanedbávať svoj modlitebný život, bolo to viditeľné. Stačilo ho na to upozorniť jednou celkom jednoduchou vetou: „Vidím, že na tvojom chodníku začína akosi rásť tráva.“

V rozhovore s Bohom nie je stratou jediné slovo. Preto sa s ním rozprávajte!

V chodení s Bohom nie je stratou jediný krok. Preto s ním choďte!

V čakaní na Boha nie je stratou jediný okamih. Preto naň čakajte!

Zdieľať tento príbeh: