Keď Paul Ratsara, adventistický kazateľ z Madagaskaru, vyšiel na ulicu, akýsi muž mu zatarasil cestu. Dostal strach, pretože sa kúsok od neho otvorili dvere auta a muž na neho zakričal: „Nastúp!“

Paul Ratsara chcel najprv protestovať, ale keď zbadal zbraň, ktorú únosca zvieral v dlani, bez slova poslúchol.

Rozochvený sa posadil na zadné sedadlo auta. Muž so zbraňou si sadol vedľa neho a zavrel dvere. Zlodeji od neho chceli všetko, čo mal pri sebe. Vyprázdnil teda všetky vrecká. Keď ho o všetko obrali, vodič zaradil rýchlosť a auto vyštartovalo k rieke Kongo. „Zabijeme ťa a tvoje telo hodíme do rieky,“ povedal mu vodca bandy.

Prosím, Bože, ak chceš, aby som zomrel, som pripravený. Zverujem sa do Tvojich rúk. Ak si ale praješ, aby som zostal nažive, prosím, zachráň ma.

Keď Paul dokončil túto krátku modlitbu, začal smelo hovoriť so svojimi únoscami. „Som misionár,“ povedal im. „Som z Madagaskaru. Prišiel som sem, aby som slúžil ľuďom – vrátane vás, páni.“

Auto mierne spomalilo. Zlodeji sa začali dohadovať. Nakoniec ich vodca povedal: „Nie, toho muža nezabijeme. Je to Boží muž. Necháme ho radšej tak. Nebudeme ho zdržiavať.“

Šofér otočil auto a zamieril späť. Keď dorazili do mesta, zlodeji položili všetky ukradnuté veci kazateľovi do náruče. Nakoniec auto zastavilo a Paul Ratsara bol voľný.

„Z toho, čo sa mi stalo, som sa veľa naučil,“ povedal neskôr Ratsara. „Zistil som, že človek, aby mohol žiť, musí byť pripravený umrieť; aby mohol byť skutočne slobodný, musí sa zbaviť strachu zo smrti. A keď prestane lipnúť na živote, úplne sa oslobodí. Teraz sa už každý deň modlím, aby som vedel vnímať Božiu prítomnosť a stále si uvedomovať, že jeho anjeli sú so mnou. O to prosím každý deň.“

Zdieľať tento príbeh: