David Wilkerson predal televízor. Namiesto sledovania obľúbených programov dlho do noci trávil viac času na modlitbe. Duch Svätý ho začal takmer okamžite viesť po mnohých nezvyčajných cestách. Pritiahol ho k výtlačku časopisu Life s portrétmi siedmich mladých členov newyorského gangu, ktorí dobodali 15-ročné dieťa choré na obrnu. David nemohol na tie tváre zabudnúť. Vedel, že Boh ho vedie do New Yorku, 500 km od domova.
Celé mesiace aspoň raz do týždňa cestoval do New Yorku. Stretával sa s mnohými mladými členmi gangov a prežil mnoho nebezpečných situácií. David si však uvedomil, že sa k nim nemôže priblížiť žiadnym dostupným ľudským spôsobom. „Ak sa mali títo chlapci zmeniť, zmena musela nastať v ich srdciach,“ napísal v knihe Dýka a kríž. „Vedel som, že ja nikdy nespôsobím zmenu. To je práca Ducha Svätého. Mohol som sa však stať akýmsi prostredníkom, pomocou ktorého by sa Duch Svätý k týmto chlapcom dostal.“
Niektorých ľudí vedie materializmus, iných pôžitkárstvo či egoizmus. Iba tí, ktorých vedie Duch Svätý, vedia, kým sú a kam smerujú. David Wilkerson vedel, kým v Ježišovi je. Mal víziu, že toto poznanie a istotu nájdu aj mladí ľudia z Fort Greene, jednej z najrýchlejšie rastúcich štvrtí, ktorá sa stala pôsobiskom dvoch najkrutejších newyorských gangov – Black Chaplains a hispánskeho Mau Mau, ktorý vyhlásil vojnu nielen ostatným gangom, ale tiež polícii.
Mnoho členov týchto násilníckych gangov sa zázračne obrátilo. Boh ich viedol na policajné veliteľstvá, aby požiadali užasnutých policajných dôstojníkov o podpis do Biblie. Týchto niekdajších drogovo závislých teroristov, obete chudoby a zneužívania obdaroval Boh istotou, že sú Božími deťmi.

Zdieľať tento príbeh: