Keď sa Jeckie Smithová so svojím manželom Bobom presťahovala do Nového Mexika, kde Jackie dostala miesto v redakcii časopisu Adventist Review, snažili sa v okolí Washingtonu nájsť bývanie za únosnú cenu. Bolo to deprimujúce, lebo všetky nehnuteľnosti boli pre nich veľmi drahé, a tak uvažovali, či zvládnu dochádzať zo vzdialenejších oblastí, kde boli ceny prijateľnejšie.

Potom našli zlacnený dom, ktorý im vyhovoval. Zdalo sa im to ako Božie vedenie. Okamžite ho kúpili a nasťahovali sa doň. Jediné, čo im prekážalo, bolo meno ulice, na ktorej dom stál – Satanova ulica.

Niekoľko rokov tam žili, ale nikdy sa s tým nezmierili. Boli unavení z reakcie ľudí, ktorým dávali svoju adresu. Neustále boli vystavení uštipačným poznámkam, prekvapeným pohľadom, nemiestnym vtipom.

Potom zistili, že názov prekáža aj ostatným obyvateľom ulice. Jeden sused si s tým poradil tak, že meno ulice vyslovoval s francúzskou výslovnosťou. Iný používal len skratku „S.“ Ďalší ju nazýval Saténová ulica. Kňaz, ktorý tu býval, každý rok kropil svoj dom svätenou vodou.

Nakoniec sa niekto pozrel do záznamov a zistil, že ulica by sa mala správne nazývať Saténová, podľa básne jedného avantgardného básnika. Nejaký úradník však pri zapisovaní urobil chybu a vytvoril tak Satanovu ulicu. Aby však mohli nápis opraviť, museli získať podpisy väčšiny ľudí, ktorý na tejto ulici bývali, vyplniť množstvo žiadostí a zaplatiť niekoľko tisíc dolárov. Tamojší obyvatelia sa nakoniec dohodli, dali peniaze dohromady a zariadili všetko potrebné. Najprv sa o tom zmienila miestna tlač, potom o tom hovorili vo večernom spravodajstve a nakoniec sa správa objavila na prvej stránke jedného bulvárneho časopisu. Jackie, Bob a ich susedia už nemuseli viac žiť na Satanovej ulici.

Záleží na mene? Myslím, že áno. Najmä na našom vlastnom. A najviac zo všetkého záleží na mene Ježiš, ktorý je plný milosti a pravdy. Jeho meno je nad každé meno na nebi i na zemi. Je to jediné meno, v ktorom môžeme byť zachránení .

Zdieľať tento príbeh: