Keď som bol malý chlapec, mama ma občas poslala po brezový prútik, aby ma ním nabila, keď to bolo potrebné. Spočiatku som stál vždy čo najďalej od nej a od švihajúceho prútu. Ale z vlastnej skúsenosti som zanedlho zistil, že čím ďalej som stál od mamičky, tým jej prút opisoval dlhšiu dráhu a tým citeľnejší bol trest. A tak som čoskoro zmenil taktiku. Pri každom ďalšom výprasku som sa postavil čo najbližšie k mamičke. Ona sa nemohla tak rozohnať a úder bolel oveľa menej.
Keď ťa Boh trestá a kára, príď k nemu čo najbližšie. Nebude to tak bolieť, ako keby si bol ďaleko od neho.

Zdieľať tento príbeh: