Keď bol môj otec v nemocnici, prišli za ním na návštevu jeho priatelia. Pacient z vedľajšej postele však stále prerušoval ich tichý rozhovor svojimi šťavnatými nadávkami a poznámkami. Skôr ako návšteva odišla, prečítali si spolu z Biblie a pomodlili sa.

Keď už boli vonku, pacient z vedľajšej postele sa zahanbene prihovoril otcovi: „Keby som bol vedel, že jeden z nich je kňaz, bol by som si dával pozor na jazyk.“

„Je to inak,“ povedal otec, „to boli diakoni z cirkevného zboru, kde som kňazom ja!“

Ako sa správame doma, v škole, medzi kamarátmi alebo na ihrisku? Sme stále rovnakí, alebo meníme „masku“? Predstav si, že od rána do večera ide po tvojom boku tvoj priateľ Ježiš. Ovplyvní to nejako tvoje správanie?


Zdieľať: