Pred mojím narodením americký lekár povedal mame, že sa jej narodí mentálne retardovaný chlapec. Snažil sa prinútiť ju, aby si nechala urobiť potrat. Mama však povedala rozhodné „nie“. Odsťahovala sa do Nemecka a našla si iného lekára.

Narodila som sa v Mníchove 23. marca 1989 ako choré afro-americké dievčatko. Vlastne som sa narodila mŕtva, ale lekárom sa podarilo priviesť ma späť k životu.

Niekoľko mesiacov po narodení som bola naozaj vážne chorá. Lekári tvrdili, že mám slabé väzivo a keby som aj zostala nažive, je malá pravdepodobnosť, že sa uzdravím, vyrastiem, dospejem a budem môcť mať deti. Na celom tele som mala zapálenú pokožku. Tvorili sa mi šupiny a chrasty, preto som bola v nemocnici veľmi dlho. Keď ma napokon prepustili domov, vyzeralo to so mnou trochu lepšie, ale nebolo to celkom v poriadku.

Keď som mala osem mesiacov, začala som hovoriť. Vôbec som nezačínala bežnými slovami. Moje prvé slovo bolo „Albert“ – meno môjho otca. Keď sa pri jednej z bežných kontrol mama spýtala detskej lekárky, či je to normálne, že 8-mesačné dieťa hovorí, povedala jej, že nie. Chcela ma však počuť. Mama sa otočila ku mne a povedala mi: „Zavolaj na ocka.“

„Albert, Albert, poď sem, Albert!“ zakričala som. Otec, ktorý sedel v čakárni, vošiel do ambulancie. Lekárka zostala celkom zarazená.

Onedlho potom ma mama začala učiť čítať a písať. Najprv som sa naučila po nemecky, pretože sme bývali v Mníchove. Ale naučila som sa aj po anglicky, pretože moji rodičia sú Američania.

Keď som mala štyri roky, rodičia sa presťahovali naspäť do Ameriky a môj život sa úplne zmenil. Vystriedala som niekoľko škôl. Vždy som si musela zvykať na nové prostredie a nových učiteľov a hľadať si nových priateľov. Niekedy to bolo naozaj ťažké. S odstupom času som však zistila, prečo ma Boh poslal na toľko rozličných miest. Uvedomila som si, že tento svet je naozaj tvrdý a krutý. Prežiť dokážem, len ak je v mojom živote Boh, pretože nikdy nedovolí viac, ako dokážem uniesť.


Zdieľať: