Istý holič, ktorý neveril v Boha, sa cestou cez špinavé a chudobné predmestie veľkomesta rozprával s kazateľom. Počas rozhovoru skepticky poznamenal: „Ak existuje dobrý Boh, prečo dovolí všetku túto biedu, chudobu, trápenie a násilie medzi týmito ľuďmi? Prečo ich nezachráni a nevyslobodí z tejto špiny?“

V tom okamihu sa vedľa cesty objavil muž, ktorý chcel prejsť cez cestu. Bol neoholený a špinavý. Dlhé rozcuchané vlasy mu siahali až po plecia. Kazateľ ukázal na toho muža a povedal: „Si holič a tvrdíš, že si dobrý človek. Prečo dovolíš, aby tento muž chodil taký neupravený a neoholený?“

„Prečo, prečo…“ nervózne zareagoval holič. „Nikdy neprišiel za mnou, aby som ho dal do poriadku.“

„Vystihol si to presne!“ povedal kazateľ. „Ľudia sú takí, akí sú, pretože nikdy neprišli za Bohom, aby im pomohol.“


Zdieľať: