
autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Niet človeka kráčajúceho po zemi, ktorého by Boh nemiloval.
Si milovaný
Istý otec so svojím synom vyplával loďou na more. Jedného dňa, keď stáli na palube, syn sa spýtal: „Ocko, aká veľká je vlastne Božia láska?“
„Ako ďaleko dohliadneš, keď sa pozrieš dopredu a dozadu?“ zareagoval otec.
„Vidím more od obzoru po obzor,“ znela odpoveď.
„To je dĺžka Božej lásky,“ vysvetľoval otec.
„Keď sa pozrieš doprava a doľava, ako ďaleko dovidíš?“ pýta sa otec ďalej.
„Sprava aj zľava vidím more tiež od obzoru až po obzor.“
„Taká je šírka Božej lásky.“
„A teraz sa pozri hore, na modré nebo,“ povedal otec synovi.
„Tam nevidím vôbec nijaký koniec,“ konštatoval syn.
„To je výška Božej lásky. A podľa toho, čo mi hovoril kapitán, more je tu hlboké niekoľko tisíc metrov. To je hĺbka Božej lásky.“
Syn sa na chvíľu zamyslel a potom povedal: „Vieš, ocko, my obaja – ty a ja – stojíme presne v centre Božej lásky.“