Často mám dni, keď rozmýšľam o tom, akú hodnotu mám pre druhých. V jeden taký deň sa mi stalo, že keď som šla električkou, jedna neznáma pani sa na mňa len tak pozrela a pri vystupovaní z električky mi z ničoho nič povedala: „Si milé a pekné dievča.“ V tom som si uvedomila, že aj keby na svete nebol nikto, pre koho by som bola krásna a jedinečná, pre Boha budem vždy taká. On si nájde takmer v každom okamihu spôsob, ako mi to pripomenie, len musím byť vnímavá a trpezlivá.


Zdieľať: