
autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Čo sme, nám oveľa lepšie ukazuje choroba než zdravie.
Lekár a syn
Istý lekár, ktorý mal ambulanciu v jednej dedine, odprevadil svojich kolegov k dverám. Nedokázali pomôcť jeho jedinému synovi, ktorý mal záškrt. Nepomáhali nijaké injekcie. Všetkým bolo jasné, že chlapca čaká smrť. Vtom zazvonil zvonček na dverách. Lekár poslal sestričku s odkazom, že dnes už nechce nikoho vidieť.
Sestrička vyšla von a odkaz odovzdala. Pri dverách stál muž, ktorý sa však nenechal odradiť. Aj jeho syn zápasil so smrťou v dedine vzdialenej desať kilometrov.
Lekárovi, ktorý medzitým prišiel k dverám, povedal: „Bez vašej pomoci môže môj syn v noci zomrieť.“
„Dovoľte mi aspoň zatlačiť synovi oči!“
„Ak už nemôžete pomôcť svojmu synovi, prosím vás, pomôžte aspoň môjmu, aby nezomreli obidvaja.“
Lekár vo svojom vnútri zápasil sám so sebou. Napokon zvíťazilo lekárovo svedomie. O niekoľko hodín sa mu podarilo zachrániť ťažko chorého chlapca. Otec mu za to chcel zaplatiť.
„Za to, čo som urobil dnes v noci, sa nedá zaplatiť,“ odvetil lekár.
Keď sa vrátil domov, manželka mu povedala: „Nebol si tu, keď náš syn zomrel. Ale sila, ktorou si sa rozhodol pomôcť druhému človeku, dá vám obom odvahu žiť ďalej.“