„Študent, ktorý nevykazuje korektné správanie,“ dekan zosilnil hlas a zamračil sa, „sa ocitne v maličkom vidieckom zbore s biednym platom a bez vhodného spoločenského zázemia.“

Georga najviac vystrašila zmienka o biednom plate. Hoci sa s otcom neraz pochytil, Johann Müller svojho syna vždy štedro podporoval. Samozrejme, po skončení štúdia to malo skončiť. George mal prevziať zodpovednosť za svoje finančné záležitosti. A to znamenalo, žeby ho mal zamestnať dobre platiaci zbor.

George sa vrtel na stoličke. Nová vesta ho nepríjemne tlačila. Zatiaľ čo dekan pokračoval vo svojom rozprávaní, George rozmýšľal, aké vonkajšie zmeny by mal urobiť, aby ľudia uverili, že je dobrým kandidátom na farára. Najprv si musí kúpiť Bibliu. Mal už viac ako tristo kníh, pravdepodobne viac než ktorýkoľvek iný študent na univerzite, ale Bibliu nemal. Taktiež bude musieť pravidelne chodiť do kostola aspoň každý druhý týždeň. Hlboko si vzdychol, ale iná možnosť neexistovala. Napokon, ktorý zbor by chcel za farára človeka, ktorý chodí do kostola najviac trikrát do roka?

Konečne dekan skončil prednášku. Všetci vstali, aby zaspievali poslednú pieseň. Keď George vyšiel z chladu kamennej kaplnky do teplého jarného slnka, povedal si, že možno musí ešte trocha dospieť. Veľa času a peňazí utratil chodením po večierkoch a hraním kariet. Teraz je čas, aby sa seriózne venoval štúdiu, zvlášť, ak chcel zakotviť v dobrom zbore, ktorý by ho primerane zaplatil. S touto myšlienkou sa vracal do svojej izby muž, ktorý sa o niekoľko rokov rozhodol, že v otázke financií nebude vôbec závislý od ľudí, ale len od Boha. A to nielen pokiaľ šlo o jeho rodinu, ale aj niekoľko sirotincov, ktoré založil v Bristoli.


Zdieľať: