Rovesníci nepovažovali Alberta Schweitzera ako farárovho syna za seberovného. Zostával pre nich akýmsi panským deckom. Citlivého chlapca to neraz ranilo. Aj keď sa s nimi hrával a šantil v lese alebo na lúkach, vždy bol medzi ním a ostatnými deťmi určitý odstup. Raz Albert porazil spolužiaka, ktorý bol väčší ako on a rovesníci ho považovali za najsilnejšieho. Schweitzer na to spomína takto: „Keď už ležal podo mnou, odrazu sa rozkričal: Veď keby som dostával dva razy do týždňa mäsovú polievku ako ty, ukázal by som ti, že som silnejší!“ Na túto príhodu nezabudol do konca života. „Trápilo ma, že by som mal byť inakší ako ostatní. Nechcel som mať nič lepšie ako oni.“


Zdieľať: