
autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Aby kresťan miloval, musí konať ako Boh: nečakať, že, bude milovaný, ale milovať ako prvý.
Stratený syn
Keď boli naši dvaja synovia malí, naproti nášmu domu bola lúka, na ktorej v zime fungovala zjazdovka. Keď napadal sneh, manželka sa tam chodila s chlapcami sánkovať.
Raz, keď som ja so starším synom nebol doma, manželka vzala mladšieho na zjazdovku. Boli tam aj jeho kamaráti, s ktorými chodil do prvej triedy. On mal boby, manželka bežky. Dohodli sa, že on sa bude spúšťať s kamarátmi na svahu pod zjazdovkou a ona pôjde vyskúšať bežky.
Po dvadsiatich minútach sa manželka vrátila k zjazdovke, ale náš syn tam nebol. Myslela si, že sa vrátil domov, ale doma ho nenašla. A tak ho šla hľadať. Chodila sem-tam medzi parkom, naším domom a zjazdovkou a volala jeho meno. Medzitým sa zotmelo. Rozmýšľala, že pôjde na políciu. Znovu a znovu kričala a volala. Stále to nevzdávala. Potom zrazu začula jeho hlas. Syn ju šiel hľadať a zablúdil.
Keď čítam biblický príbeh o pastierovi a stratenej ovečke, stále znovu sa pýtam: „Bože, prečo ma hľadáš?“ Nachádzam jedinú odpoveď: Boh ma hľadá, pretože ma miluje.