Spomínam si na jednu filmovú rozprávku, ktorá sa mi vryla do pamäti. Predstavte si nádherný starý dom v čarovnej záhrade a v ňom veľkú krásnu izbu. Za súmraku sa v každom okne rozsvieti. V každej izbe je drahý starožitný nábytok a drahé koberce. Po dome chodia elegantne oblečení ľudia, ochutnávajú jedlá z bohato prestretého stola, tancujú a vľúdne sa na seba usmievajú.

Na verande tohto rozprávkového domu však ktosi stojí. Je to malý ufúľaný chlapec. Celý sa trasie od zimy. Dvíha sa na špičky, aby lepšie videl. Nos tlačí k studenému sklu a pozoruje nádheru vo vnútri. Uvedomuje, že to, čo tam vidí, nie je pre neho. On žije v inom svete, kde vytŕčajú prsty z topánok a škvŕka v žalúdku. Smie len obďaleč stáť a pozorovať život za sklom, ktorý mu nikdy nebude patriť.

Možno aj vám sa niekedy zdá, že ste ten najväčší chudák a úbožiak, že všetci ostatní sa majú dobre a sú šťastní, len vy nie. Nie je to pravda. Pripomeňte si, že vedľa vás stojí Niekto, komu na vás veľmi záleží. Je to náš nebeský Otec a všemohúci Boh. V ňom máme všetko a s ním nie sme nikdy sami!


Zdieľať: