Na jednej stanici priniesli do vlaku brahmanského kňaza a posadili ho na sedadlo vedľa Sundara, indického kresťanského misionára. Sundar videl, že kňaz trpí úpalom. Vedúci stanice si to musel tiež všimnúť, pretože priniesol kňazovi pohár studenej vody.

Sundar pozoroval, ako kňaz odmietol piť vodu, lebo bola z nečistého pohára cudzieho človeka, nie z jeho vlastného mosadzného. Jeden z mužov, ktorí priniesli brahmana do vlaku, zobral mosadzný pohár a nalial do neho vodu, ktorú priniesol vedúci stanice. Potom kňaz dychtivo vzal svoj mosadzný hrnček a všetku vodu vypil.

Keď Sundar rozmýšľal o tom, čoho bol práve svedkom, uvedomil si, že kresťanstvo je ako voda v pohári a že ho máme odovzdávať takým spôsobom, aby ho mohli ľudia prijať. Samozrejme, že nemal tušenie, čo by on, pätnásťročný chlapec, pre to mohol spraviť. Modlil sa teda a čakal.


Zdieľať: