Deti v cirkevnej škole sa učili Desatoro. Učiteľka neskúšala deti prikázania naspamäť, ale uvádzala im rôzne príklady zo života. Úlohou detí bolo zistiť, ktorého prikázania sa týkajú.

„Keď bola raz večer Sisa s rodičmi v meste, šli v jednom obchode okolo pultu s cukríkmi. Sisi nenápadne siahla po jednom a schovala ho do vrecka. Ktoré prikázanie sa týka tejto situácie?“

Jedna ruka sa okamžite zdvihla a ozval sa dievčenský hlások: „Ja viem! Nepokradneš!“

„Výborne! A mám pre vás ešte jeden príbeh. Sisa a jej brat Šimon zbierajú známky. Raz mala Sisa svoj album otvorený na posteli. Šimon šiel okolo a všimol si, že sestra má jednu známku, ktorú on nemá.

„Sisa, daj mi túto známku,“ prosil.

„Tú ti nedám. Mám len jednu.“

„Ale ja ju chcem!“

„Nedám ti ju.“

Ešte chvíľu sa naťahovali. Potom Šimon vybehol z izby a vrátil sa s mačkou v rukách.

„Počuj, Sisa, ak mi tú známku nedáš, odtrhnem našej mačke chvost!“

Žiaci pozorne počúvali. „Teraz mi povedzte, ktoré prikázanie znázorňoval tento príbeh.“

Deti ticho sedeli a usilovne rozmýšľali. Po chvíli vyskočil chlapec v zadnej lavici a volal: „Ja už viem! Ja už viem!“ Učiteľka prikývla a vyzvala ho, aby teda povedal.

„Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje.“


Zdieľať: