Viete si predstaviť, že by ste sa zrazu ocitli na vozíčku alebo sa prebudili nevidiaci? Ja nie…

Eva a Ľuboš sú zaujímavý manželský pár. Keď sa brali, boli takmer zdraví. Eva trochu krívala a Ľuboš nosil silné okuliare. Ale boli spolu spokojní a šťastní. Mali prácu a neskôr si založili rodinu.

Rokmi sa však Ľubošov zrak stále zhoršoval. Evu začali trápiť nohy čím ďalej tým viac. Snažila sa bolesť ignorovať. Keď to už nemohla vydržať, dala si tabletku proti bolesti.

Jedného dňa už Ľuboš nevidel vôbec. Netrvalo dlho a Eve nepomohli ani tabletky. Ocitla sa na invalidnom vozíku. Z Ľuboša sa stal nevidiaci a z Evy vozičkárka. Zdalo by sa, že im šťastie nepraje. Ale keby bola vyhlásená anketa o najšťastnejších ľuďoch, nominoval by som práve ich. Vyžaruje z nich totiž spokojnosť a šťastie.

Ľuboš je rád, že aj keď už má takmer sedemdesiat, stále ešte dôjde sám na WC, sám sa oblečie i naje. Rád Evu povzbudzuje, chváli a dokáže jej byť vďačný. Eva je rada, že napriek tomu, že je na vozíčku, stále ešte dokáže uvariť, vyprať a vyžehliť… Sú veľmi vďační za svoju dcéru, vnuka a každého, kto ich navštívi a pomôže im.

Títo ľudia sú dôkazom toho, že šťastie a spokojnosť nezávisí od toho, koľko toho máme, ani od nášho veku, vzdelania, postavenia či slávy. Šťastie je výsledkom našich rozhodnutí…


Zdieľať: