V jednej väznici zvolali všetkých väzňov. Minister spravodlivosti udelil trom väzňom milosť a sám im to chcel oznámiť. Nahlas vyriekol prvé meno, ale nikto sa nepohol. V miestnosti vládlo hrobové ticho. Preto riaditeľ väznice zvolal druhýkrát: „Róbert, vystúp dopredu. Dostal si milosť!“ Opäť hrobové ticho. Nikto sa ani nepohol.

Minister sa spýtal, či sú prítomní všetci väzni. Boli tam všetci. Sedeli na laviciach. Nikto sa však ani nepohol. A tak riaditeľ zvolal tretíkrát: „Róbert, vystúp dopredu! Bola ti udelená milosť.“ Potom sa pozrel priamo na Róberta.

Róbert zneistel. Ja to predsa nemôžem byť, pomyslel si. Odpykával si veľmi dlhý trest. Milosť určite nepatrí jemu. Váhavo sa obzrel, či za ním nesedí ešte niekto, kto sa tiež volá Róbert. Ale nijaký druhý Róbert tam nebol. Napokon musel justičný pracovník prísť k nemu a odviesť ho dopredu. Minister mu osobne odovzdal listinu o udelení milosti. Róbert to nedokázal pochopiť. Stále opakoval: „Ja som si to predsa vôbec nezaslúžil!“

Zvyšok trestu mu bol odpustený. Róbert bol šťastný. Bola mu udelená milosť.

Aj tebe Boh udelil milosť a odpustil ti trest. Veríš tomu?


Zdieľať: