V rozhovore so spisovateľom Jozefom Banášom sa ho redaktorka spýtala: „Ako ste vychovávali vaše deti?“

Odpoveď znela: „Môj základný vklad do výchovy našich dvoch dcér bol ten, že som sa manželke do toho neplietol… Manželka je sochárka. Bola doma, preto sa im mohla viac venovať. Vďaka tomu nezažívali nervóznu atmosféru, keď matka musí pracovať, nakupovať, upratovať, utekať do škôlky…. Manželka má kľúčovú zásluhu na tom, že naše deti vyrastali v takej pohode. Ja som chodil do práce…

Keď sa nás naše deti niečo pýtali, nikdy sme ich neodbyli. Nikdy sme im nepovedali: ´Daj, pokoj, neotravuj.´ Vždy sme ich povzbudili a pochválili.“

Na záver rozhovoru dodal: „Človek musí žiť s vedomím, že to tu má nejaký zmysel, že tu máme určité poslanie, napríklad robiť radosť druhému človeku. A to vás napĺňa.“


Zdieľať: