Po znárodnení, pri ktorom štát vyvlastnil Winterovcom aj piešťamské kúpele, ostal Ľudovít Winter bývať v Zelenom dome a odtiaľ ťahával káričku do mestského parku alebo až na Červenú vežu, aby si tam nazbieral raždie do kachieľ. Keď za ním prišla pravnučka Katka Frátriková do nemocnice, dal jej peniaze na vlak. A pripomenul, aby nešla rýchlikom, ale len osobákom, že ušetrí. Sedával uprostred Kolonádového mosta, bližšie k mestu. Vyhrieval sa na lavičke a kŕmil holuby. Miloval nadovšetko svoju rodinu aj makové slíže. Mal rád piešťanské kúpele a život vo všetkých jeho podobách. A nikdy sa nevzdával.

Mal hlavu plnú plánov. Aj keď ho už nik z vtedajších predstaviteľov mesta nepočúval, predsa ich zadarmo ponúkal, aby boli Piešťany ešte krajšie a ešte svetovejšie. Bol skutočným optimistom. Veď ako inak než bez optimizmu môže človek prežiť svoj pád či stratu dcéry. V koncentračnom tábore Bergen-Belsen totiž zahynula jeho najmladšia dcérka Mária Schulzová. Od rodiny ju odvliekli takmer na konci druhej svetovej vojny, v januári 1945.


Zdieľať: