Stalo sa to jedného zimného večera vysoko v horách. Celý deň husto snežilo. Malá osada, v ktorej bývaj môj dedko, bola úplne odrezaná od okolitého sveta. Vietor zavial snehom všetky stopy.

Okolo polnoci ktosi zabúchal na dvere. Bol to muž zo susednej dediny. Zablúdil. Keď sa zorientoval, kde je, nechcel ísť dnu. Myslel si, že tých niekoľko stoviek metrov domov nejako dôjde.

Všetci sme šli spať. Okolo tretej hodiny ráno zase niekto búchal na dvere. Dedko opäť vstal. Pri dverách stál ten istý muž. Celý čas chodil vo fujavici akosi stále dookola. Nepodarilo sa mu dostať sa domov. Teraz sa už nechal prehovoriť, aby do rána zostal u dedka.

Ani v živote nie je niekedy ľahké zorientovať sa. Hlavne keď prídu búrky problémov. Vďaka Bohu za to, že za ním môžeme hocikedy prísť.


Zdieľať: