Evanjelista Billy Graham vo svojej knihe Na ceste k domovu napísal:

Keď môj priateľ šiel pred niekoľkými rokmi do dôchodku, spolu s manželkou uvažovali, kde by sa na starobu usadili. Podmienkou bolo nájsť miesto, kde by mohol mať tesársku dielňu. Zo starého dreva, ktoré nájde v lese, totiž vyrába nádherné misky a stojany na sviečky.

„S akým drevom najradšej pracuješ?“ spýtal som sa ho jedného dňa.

„Z dreva zo stromov, ktoré rastú na hrebeňoch Apalačských vrchov.“

„Prečo?“

„Kvôli drsnému počasiu tam rastú stromy veľmi pomaly. Ich drevo je preto tvrdé a husté a ťažko sa z neho vyrezáva. No čokoľvek z neho vyrobíte, bude to trvácne a nádherné.“

Prekvapilo ma to. Často som videl zakrpatené a kvôli prudkým, studeným vetrom pokrútené stromy. No keď mi ukázal škatuľku, ktorú vyrezal, pochopil som, že to, čo bolo kedysi škaredé, sa v zručnej ruke zmenilo na niečo nádherné. Keď som ho poprosil, aby mi ukázal kúsok takého dreva, povedal: „Teraz žiadne nemám. Vieš, také stromy nezotínam. Počkám, kým samé spadnú a potom ich zoberiem a vyrobím z nich niečo nádherné.“

Aj my sme často doudieraní búrkami života. Potrebujeme mať hlboké korene, aby sme boli dobre zakotvení a silní vo viere, keď nami lomcujú životné skúšky.


Zdieľať: