
autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Ak budeme druhých súdiť, neostane nám čas na to, aby sme ich milovali.
Farmár a študent
Do vlaku nastúpil študent s ťažkým kufrom. Bol to intelektuálny a študijný typ človeka, ktorý sa nevenoval žiadnej fyzickej aktivite. Nezaujímalo ho nijaké cvičenie a pestovať si dobrú kondíciu mu nič nehovorilo. Pretože si však do kufra nabalil veľa kníh, nevládal ho zdvihnúť a dať do úložneho priestoru.
Oproti sedel farmár. Keď videl, ako sa študent trápi, vstal a jednou rukou kufor vyložil hore. Potom pozrel na študenta a s úsmevom na tvári povedal: „Nestačí, keď má človek tu (ukázal na čelo), a nemá tu (ukázal na svaly).“ Študent sa cítil pokorený.
Keď sa vlak rozbehol, po chvíli študent vstal a chcel zatiahnuť záchrannú brzdu. Ale ani tú nevládal silno potiahnuť. Farmár opäť vstal, odsunul ho nabok a bez problémov ju zatiahol. Vlak zastavil. Keď prišiel sprievodca a spýtal sa, kto zatiahol záchrannú brzdu, farmár vstal.
„Musíte zaplatiť pokutu, pretože ste bezdôvodne zatiahli záchrannú brzdu,“ povedal farmárovi.
Študent sa vtedy usmial a povedal farmárovi: „Nestačí, keď človek má len tu (ukázal na svaly). Musí mať aj tu,“ a ukázal na čelo.