Keď sa k vianočnému stolu zišla rodina Müllerových, šesťdesiat sirôt a zamestnanci sirotinca, George sa len šťastne usmieval. Rozmýšľal, čo by si asi o ňom teraz pomyslel policajt z Wolfenbüttelu, ktorý ho pred pätnástimi rokmi chytil, keď bez zaplatenia ušiel z hostinca. Vianoce vtedy strávil v chladnej, prázdnej väzenskej cele. Keby bol vtedy tušil, ako sa zmení, sám by tomu neveril. Ale Pán Boh ho vzal do svojich rúk – chlapca, ktorému nezáležalo na nikom inom okrem seba, a urobil z neho človeka, ktorý je teraz zodpovedný za život desiatok sirôt. Bola to dlhá cesta.


Zdieľať: