Misionár Harold Hestekind šiel na bicykli šanghajskou ulicou. Jeho žena šla za ním. Zrazu vykríkla: „Harold!“ Obzrel sa a videl, ako do nej narazil autobus. Harold sa už mohol len modliť: „Ó, Bože, zastav tie kolesá!“ Autobus zastavil zadnými kolesami tesne pred jeho ženou.

Pani Hestekindovú odviezli do nemocnice. Ukázalo sa, že má dosť veľkú, ale nie nebezpečnú ranu na hlave. Pán Hestekind odišiel na policajnú stanicu. Cestou myslel na slová Biblie: „Tým, čo milujú Boha, všetky veci slúžia k dobru…“ K čomu dobrému môže slúžiť táto nehoda?

Na policajnej stanici stretol zdrveného čínskeho šoféra autobusu. „Vinný je tento šofér,“ povedal úradník Hestekindovi. „Keď podpíšete tieto papiere, bude za to potrestaný.“

Hestekind sa pozrel do bledej tváre mladého šoféra. Áno, bola to jeho vina, ale… Spomenul si na Ježišove slová a povedal: „Nechcem, aby bol potrestaný. Prepustite ho. A prosím, neberte mu jeho prácu.“

Šofér autobusu chvíľu uprene pozeral na Hestekinda. Potom vyskočil a zvolal: „Teraz to vidím. Môj otec, mama, súrodenci – všetci sú kresťania. Mňa ku kresťanstvu nič nepriťahovalo. Nič príťažlivé som na ňom nevidel. Ale teraz to vidím. Je to láska! Ešte dnes chcem odovzdať svoje srdce Kristovi.“

V kancelárii nastalo hrobové ticho. Po chvíli sa začali policajti pýtať misionára na rôzne veci. Bola to najlepšia príležitosť, akú Hestekind v Číne mal, aby vydal svedectvo o Kristovi.


Zdieľať: