Vedzte, bratia moji milovaní: Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, pomalý do hnevu. Lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom. (List Jakubov 1,19.20)

Už neviem, čo nám to napadlo, ale spomínam si, že v prvom roku manželstva sme mali tieto slová vytlačené veľkým písmom zavesené na dverách našej izby. Naše oči často v pravú chvíľu zablúdili práve k tomuto nápisu a zabránili tak našim ústam, aby zranili toho druhého.

Ktovie, prečo si musíme niektoré veci stále pripomínať. Alebo ich mať dokonca stále pred očami…


Zdieľať: