26. januára 1913 indický kresťanský misionár Sadhu Sundar Singh dorazil na stanicu v blízkosti lesa Kalijiban. Pevne držal svoju prikrývku a Nový zákon. Kráčal do lesa, kde si chcel nájsť tiché miesto na pôst a modlitbu.

Potom nazbieral štyridsať kameňov. Každé ráno, keď sa cez stromy predierali slnečné lúče, Sundar odhodil jeden kameň. Cez deň si čítal z Nového zákona, spieval piesne a modlil sa. S každým uplynulým dňom sa cítil trocha slabší a mal problém sústrediť sa. Občas zabudol, či ráno odhodil kameň alebo nie. Po dvadsiatich troch dňoch Sundar upadol do bezvedomia.

Ďalšia vec, ktorú si pamätal, bolo, že ho položili na nosidlá a zdvihli na mocné ramená. Znova stratil vedomie. Keď sa prebral, ležal na posteli a počul upokojujúci hlas.

„Ach, vidím, že si sa konečne prebral,“ povedal hlas.

Sundar zdvihol hlavu asi centimeter nad vankúš a prikývol. Otvoril ústa, že prehovorí, no nevydal ani slovo.

„Nenamáhaj sa, sadhu,“ povedal hlas. „Prešiel si toho dosť. V lese ťa našli rezači bambusu a priviezli vlakom do Dehradunu. Potom ťa nejakí kresťania priviezli na voze ťahanom býčkami sem do Annfeldu. Si v dome pastora Dharmajita Singha. On je preč, ale ja som jeho syn Bansi a postarám sa o teba.“


Zdieľať: