Pred niekoľkými rokmi som videl v novinách fotografiu, ktorá na mňa hlboko zapôsobila. Bola na nej zvláštna tabuľa, pribitá na strome. Nebol to žiaden billboard so smejúcimi sa tvárami a pútavými sloganmi, aké vídavame v mestách. Bola to obyčajná tabuľa s niekoľkými ručne napísanými slovami.

Nikto nevedel, ako sa tam dostala. Dokonca ani farmár, ktorému patril pozemok so stromom, na ktorom bola pribitá. Trikrát ju strhol, ale vždy sa tam znovu objavila. Nikto ju nemohol prehliadnuť. Kto ju tam dal? Osamelý otec? Žalostiaca matka?

Nikto nevie. A nikto, kto si ju prečítal, na ňu len tak nezabudol. Štyri jednoduché slová: „Syn môj, vráť sa.“

Tie isté slová Boh kedysi napísal krvou na drevo kríža. Je to utrpením otvorená náruč. „Dieťa, prosím, vráť sa.“


Zdieľať: